Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Utajované archívy

141
reakcií
496
prečítaní
Tému 1. januára 2020, 20:57 založil Kasafran.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 20:57 avatar
Utajované archívy

Reakcia prezidenta RF Vladimíra Putina na uznesenie Európskeho parlamentu o tom, že za rozpútanie 2. svetovej vojny je spoluzodpovedný bývalý ZSSR, čo je očividná lož. Aj z toho je zrejmé, kam európska politika spolu s USA smeruje...

aeronet.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


62.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 22:33 avatar
Aký mal Sovietsky zväz dôvod okupovať polovicu Poľska? Prečo ZSSR napadol Fínsko? Kvôli čomu anektovali (prisvojili si) Lotyšsko, Estónsko a Litvu?
Súhlasí Osvietený


64.
označiť príspevok

ranexil muž
   1. 1. 2020, 22:37 avatar
Prečo Poliaci napadli Československo?


66.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 22:39 avatar
Odpovedáš otázkou namiesto Kasafrana? On nevie? Nemá vlastný rozum?


79.
označiť príspevok

ranexil muž
   1. 1. 2020, 22:49 avatar
Čítal som. A z juhu aj Maďari. Poliaci svätí neboli. Potom keď dostali po hube, tak už začali vyplávať.
Ale vojnové časy riešiť? Ešte dnes?
Nehnevaj sa, ale tu ide len Nemčina o sprostenie sa viny, aby mohli opäť zbrojit.
Súhlasí Kasafran


69.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:41 avatar
Hitlerovi pomáhal pri rozpútaní najväčšej vojny Tiso

"Poľský teror nemá konca-kraja!“ "Urobíme všetko pre oslobodenie našich slovenských bratov a Nemcov z tej mučiarne!“ Pred 80 rokmi poháňala propaganda Slovenského štátu týmito bojovými pokrikmi jeho armádu do vojny proti susednému Poľsku. Do vojny po boku s hitlerovským Nemeckom. Do vojny, ktorou sa vtedy začínal najväčší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva.

Uplynulo iba pol roka od rozbitia Československa, a Hitler sa rozhodol napadnúť Poľsko. Z jeho pohľadu to bola logická postupnosť. Pripojením Sudet v októbri 1938 a okupáciou zvyšku Čiech a Moravy v marci 1939 sa nacistické Nemecko zmocnilo tamojšieho vojnového priemyslu. Získalo tým výzbroj a výstroj pre viac ako 40 divízií. Garantovaním "samostatnosti“ Slovenska si vytvorilo vazalský štát a v jeho západnej oblasti, v tzv. ochrannej zóne, si Nemci mohli zriaďovať vojenské posádky a pripravovať ďalšie výboje. Teraz si už mohli trúfnuť na viac: na rade bolo Poľsko.

Ak si lídri Veľkej Británie a Francúzska po mníchovskej konferencii predstavovali, že Hitler sa uspokojí s korisťou a dodrží sľuby o mieri, tak sa veľmi mýlili. Ale mýlil sa aj Hitler, ak si myslel, že Londýn a Paríž dajú ruky preč od Poľska, tak ako ich dali predtým preč od Československa. Prišlo totiž na slová Winstona Churchilla – vtedy opozičného britského politika – ktorý po Mníchove prorocky napísal: "Mohli sme si vybrať medzi hanbou a vojnou. Vybrali sme si hanbu a budeme bližšie k vojne.“

Za necelý rok sa postoje západných mocností pod ťarchou nových okolností predsa len zmenili.
Záhorie – nástupný priestor útoku

Hneď po Mníchove začal Hitler kuť plány na podmanenie celého Československa a keď sa tak stalo, zameral pozornosť na Poľsko. Tváril sa, že mu ide iba o mesto Gdansk s jeho väčšinou nemeckým obyvateľstvom a o Poľský koridor, teda o poľské územie, ktoré oddeľovalo Východné Prusko od zvyšku nemeckého teritória. A že je prístupný skôr dohode ako použitiu sily pri presadzovaní územných požiadaviek.

Varšava však odmietla o tom vyjednávať. Berlín reagoval 28. marca 1939 vypovedaním paktu o neútočení s Poľskom. O tri dni nato dostala Varšava od Londýna nevyžiadanú záruku nezávislosti. Hitlerova odpoveď nedala na seba dlho čakať: 3. apríla 1939 vydal prísne tajné rozkazy o prípravách na obsadenie Gdanska a na možnú vojnu s Poľskom.

Vraj ako to súviselo so Slovenskom? Na vojenskom letisku Kuchyňa (vtedy ešte Nový Dvor) a na leteckej strelnici pri Malackách sa Nemci začali udomácňovať už 15. marca 1939. Čiže hneď na druhý deň po vyhlásení "samostatnosti“ Slovenska tam pristáli nemecké lietadla a v okolí sa rozmiestňovala škola bojových navigátorov i ďalšie výcvikové jednotky.

"Do našej obce prišlo nemecké vojsko v sile 300 mužov, ubytovali sa v kasárňach, kde vystriedali slovenskú posádku,“ napísal kronikár Rohožníka, zvaného vtedy Rarbok. V Senici sa utáborila motorizovaná stotina nemeckých vojakov 18. marca. Tiež jej vyprázdnili miestne kasárne. O deň nato podpísal Jozef Tiso (ešte nie prezident, ale už predseda vlády a vrchný veliteľ ozbrojených síl) vo Viedni vazalskú zmluvu o ochrannom pomere medzi nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Jej druhý článok umožnil nemeckej armáde výsostne postavenie vo vyhradenom pásme na západom Slovensku.

Tzv. ochranná zóna (Schutzzone) vznikla pozdĺž hraníc s Moravou. A hoci podrobnú dohodu o nej obe strany uzavreli až 12. augusta, Nemci si na tomto území robili, čo chceli, už predtým. Pričom išlo nielen o Záhorie, ale aj o Malé a Biele Karpaty a Javorníky.

V kronike obce Zohor sa možno dočítať, že 6. mája 1939 sa na tamojšej železničnej stanici vykladali nemecké vojenské jednotky. Vzápätí obsadili výcvikový priestor Turecký vrch pri Jabloňovom. V podmienkach záhorskej polopúšte sa Nemci neskôr pripravovali na boje v Sahare, predovšetkým na známu bitku o Tobruk (v apríli 1941), kde ich viedol generál Erwin Rommel zvaný "Púštna líška“. Teraz však išlo o prípravu na boje v severnejších zemepisný šírkach.

Slovenská historiografia sa dlho nevedela vyrovnať s účasťou Slovákov na agresii proti blízkemu susedovi, a navyše slovanskému národu. Svedčí o tom aj fakt, že prvá skutočne vedecká monografia o vpáde slovenskej armády po boku wehrmachtu do Poľska vyšla až v roku 2006 z pera historika Igora Baku. Podľa jeho zistení Bratislava musela v prípravách na túto vojnu plniť aj menej známe požiadavky Berlína. Predovšetkým – zamedziť takým vzťahom so severným susedom, ktoré by sa priečili nemeckým záujmom.

Ďalej musela spolupracovať na poli vojenského spravodajstva (nemecký Abwehr mal už v tom čase vlastnú agentúrnu sieť na severe Slovenska) a zabrániť náboru do československých légií, ktoré práve vznikali v Poľsku. A v neposlednom rade sprísniť stráženie hraníc. Túto podmienku Berlín zopakoval po tom, čo 7. júna 1939 ušli do Poľska na štyroch bojových strojoch ôsmi slovenskí vojenskí letci. Nemci po nich strieľali, ale neúspešne. O tri mesiace sa zúčastnili vzdušných bojov s nemeckými stíhačkami.

V mieste svojich nových posádok wehrmacht urýchlene budoval vojenské sklady, zákopy, protiletecké kryty, delostrelecké palebné postavenia, cesty a mosty. Pre obyvateľov okolitých obcí sa tým vytvárali nové pracovné príležitosti. Napríklad väčšina obyvateľov Rohožníka pracovala na výstavbe úzkokoľajky a miestny kronikár si to pochvaľoval: „Za prácu s povozom ťahaným dvoma koňmi dostal pohonič 250 korún, s jedným koňom 200 korún, s volmi alebo kravami 180 korún za jeden deň. Robotníci dostali za jednu hodinu – slobodní 6,50 a ženatí 7,50,“ stojí v obecnej kronike.

Zvýšené presuny nemeckých jednotiek do nástupného priestoru bolo možné pozorovať od júna 1939. Do začiatku augusta dosiahol počet vojakov 30-tisíc, tak aspoň hlásila spravodajská služba ministerstvu národnej obrany v Bratislave. Pohyb takéhoto množstvo vojska sa už nedal utajiť, a najmä obyvateľstvo Kysúc a Žiliny už začínalo tušiť, čo sa chystá. "Bude vojna,“ šuškalo sa, a kto mohol, nakupoval – petrolej, soľ a zápalky do zásoby.
Operáciu Fall Weiss museli odložiť

Medzitým Adolf Hitler a jeho hlásna trúba Joseph Goebbels vystupňovali štvavú protipoľskú kampaň v rozhlase a na masových zhromaždeniach. "Gdansko bolo od nás odtrhnuté, koridor bol anektovaný,“ vykrikoval führer. "Viac než milión ľudí nemeckej krvi muselo už v rokoch 1919 a 1920 opustiť svoju vlasť!“

"Našich ľudí v Poľsku tyranizujú, tento stav je už neznesiteľný a podobrotky to s Poliakmi nejde,“ pokračoval Hitlerov šéf propagandy. Obaja zároveň preklínali Francúzov, Angličanov, Američanov a ich versailleský mierový systém.

Činila sa však aj nemecká diplomacia, lenže východným smerom. Historici sa dodnes sporia o tom, prečo dal Josif Stalin nakoniec prednosť dohode s Hitlerom. Podľa Geoffreya Robertsa očakával od Britov a Francúzov záruky voľného prechodu Červenej armády cez územie Poľska a Rumunska v prípade vojny s Nemeckom. "Oba štáty však mali územné spory so ZSSR a sovietskeho zásahu sa desili takmer tak ako vpádu Nemecka,“ pripomína známy britský historik.

Možní západní spojenci dohodu stále odkladali, Stalin im nedôveroval, preto niekoľko mesiacov prebiehali súbežné diplomatické rokovania Moskvy s Berlínom. Zintenzívnili sa začiatkom augusta 1939, keď nemecký minister zahraničia Joachim Ribbentrop oznámil sovietskemu vyslancovi Georgijovi Astachovovi, že „medzi Baltským a Čiernym morom neexistuje jediný problém, ktorý by sme si nemohli vyriešiť my sami“.

Konečná podobá paktu vznikla za 13 hodín počas moskovských rokovaní Ribbentropa s jeho náprotivkom Viačeslavom Molotovom. Jediný zádrh vznikol neskoro večer, keď Stalin požadoval do svojej sféry celé Lotyšsko s oboma strategickými prístavmi. Ribbentrop si vyžiadal prestávku a zavolal Hitlerovi, čo s tým. "Môj vodca súhlasí,“ oznámil vládcovi Kremľa o necelú hodinu. Stalina to zjavne prekvapilo a vraj chvíľu vyzeral ako človek, ktorý potláča nával strachu. Uvedomil si, že Hitler sa tak ľahko môže vzdávať iba toho, o čom je presvedčený, že to stráca iba prechodne, aby získal momentálnu výhodu?

O druhej po polnoci podpísali zmluvu i jej tajný dodatok. Bol čas na prípitky. Stalin pripil na zdravie Hitlera…

Obsah tajného dodatku vyjde na povrch neskôr, sovietska verejnosť sa podrobnosti dozvie až za vlády Michaila Gorbačova. Súdnemu pozorovateľovi však hneď bolo jasné, že dohoda umožňuje Hitlerovi vrhnúť sa na Poľsko. Aj slovenskí antifašisti dovtedy predpokladali, že aliancia Západ – Rusko mu v tom zabráni. Moskva sa namiesto toho dohodla s Berlínom na rozdelení Poľska i sfér vplyvu.

"Otázka boľševizmu je v tomto období nepodstatná,“ zapísal si nacistický šéf propagandy Joseph Goebbels do svojho denníka. A Hitler vysvetlil poslancom Ríšskeho snemu pakt so Stalinom ako zmluvu s diablom za účelom vyhnania belzebuba. Dôležité preňho bolo, že jej uzavretím predišiel hrozbe vojny na dvoch frontoch po útoku na Poľsko.

Tajne však dúfal, že sa zatiaľ vyhne aj vojne s Britániou a Francúzskom, ktoré sa zľaknú jeho paktu s Moskvou a nechajú Poliakov napospas osudu. V tejto nádeji ho utvrdzoval svojím presvedčením Ribbentrop.

Jeho pakt s Molotovom má dátum 23. augusta 1939 a už 25. augusta vydal Hitler tajný rozkaz na začatie operácie pod kódovým označením Fall Weiss. Išlo o inváziu do Poľska, ktorá sa mala začať na druhý deň ráno o pol piatej.

Ibaže čo sa nestalo. Ešte v piatok 25. augusta prišla správa z Londýna, že britsko-poľská spojenecká zmluva, ktorej uzavretie sa vlieklo od apríla, bola práve podpísaná. A o niečo neskôr v ten istý deň mal Hitler v prítomnosti Ribbentropa stretnutie s francúzskym veľvyslancom, ktorého informoval, že Nemecko si bude musieť Gdansk a koridor prinavrátiť silou, lebo Poliaci nereagujú na jeho ponuky. Na čo Francúz odpovedal, že jeho krajina Poľsko podporí, ak bude napadnuté.

Ďalšia Jóbova správa prišla od Benita Mussoliniho. Hitler naisto počítal s Talianskom vo svojom poľskom ťažení aj v prípadnej vojne so Západom. Duce mu však práve oznamoval, že sa vojny nebude môcť zúčastniť "vzhľadom na súčasný stav talianskych vojnových príprav“. A odvolával sa na ich predchádzajúce schôdzky, počas ktorých sa predsa povedalo, že "s vojnou sa počíta po roku 1942, vtedy budem pripravený“.

To bola teda rana! Nemecko ostávalo niekoľko hodín pred inváziou osamotené, ak, pravda, nepočítame malé Slovensko. Dátum vojenského vpádu do Poľska sa však musel odložiť, Hitler ho predbežne preniesol na 1. september…
Oslobodíme Slovákov v Poľsku!

Prvý návrh na inváziu do Poľska však velenie wehrmachtu vypracovalo už 20. mája 1939. Podľa tohto dokumentu mali z územia západného Slovenska a Horného Sliezska útočiť útvary 14. armády. O necelý mesiac sa v Bratislave dohodlo, že Nemci dobudujú cestnú sieť na západe Slovenska. Až neskôr vysvitlo, že ide o nástupný priestor útoku do Poľska. Už v júni 1939 však malo slovenské ministerstvo obrany prvé informácie o koncentrácii nemeckých jednotiek na severozápade tzv. ochranného pásma.

Ale keď sa koncom júla pýtal denník Slovák ministra obrany Ferdinanda Čatloša na možnosť využitia Slovenska ako nástupného priestoru nemeckej armády, ten podobné informácie odmietol ako falošné správy. Pritom už vtedy bolo s nemeckou stranou dohodnuté, že všetky letiská na Slovensku sa v čase vojny využijú ako záložné letiská Luftwaffe. No nielen to, lebo už niekedy v júni uložili Nemci na letisku v Spišskej Novej Vsi, čiže ďaleko za tzv. ochranným pásmom, niekoľko vagónov leteckých bômb a množstvo leteckého benzínu.

Podrobnosti o účasti Slovenska a jeho armády v nadchádzajúcom konflikte sa Tisova vláda dozvedela až 22. augusta 1939 z Hitlerovho rozkazu, ktorý sprostredkoval nemecký vojenský atašé v Bratislave Heinrich Becker. Vláda mala poskytnúť nemeckej armáde vojsko na zabezpečenie severnej hranice Slovenska a splniť všetky požiadavky predostreté nemeckou armádou. Na revanš mala dostať garancie ohľadne hraníc s Maďarskom a v prípade vojny malo Slovensko dostať späť hraničné územie, ktoré pripadlo Poľsku v roku 1938. O invázii slovenských jednotiek do Poľska sa v tomto rozkaze nehovorilo.

Slovenské noviny a rozhlas vystupňovali v tom čase informačnú kampaň za "oslobodenie slovenských bratov“ v Poľsku, čiže obyvateľov obcí severného Spiša a Oravy, ktoré nielen pri delení Československa po Mníchove v roku 1938, ale už po parížskej mierovej konferencii v roku 1920 pripadli Poľsku. Išlo dovedna o 25 dedín s 22-tisíc obyvateľmi.

V Bratislave sa 22. augusta vo večerných hodinách konala pred budovou SND demonštrácia radikálov za znovupripojenie sporných území k Slovensku. Alexander Mach v prejave zvolal: "Chceme svoje, chceme našich, chceme všetko, čo nám patrí!“

O deň neskôr sa Slovensko dozvedelo o pakte Berlína s Moskvou. "Uzavretie paktu vyvolalo vo všetkých slovenských kruhoch veľké uspokojenie,“ hlásil nadriadeným Becker. Vraj i dôstojníci sa vyjadrili s obdivom o vodcovej politike. Nebola to celkom pravda, najmä ľavicovo orientovaných dôstojníkov správa zaskočila "V našej armáde boli skupiny, ktoré verili, že Poľsku prídu na pomoc nielen Angličania a Francúzi, ale aj Sovieti a že Nemecko takýto koncentrovaný nápor nevydrží,“ spomínal generál Anton Rašla, v tom čase mladý justičný dôstojník.

V nedeľu 26. augusta sa začala mobilizácia Slovenskej armády. Postupne povolali do zbrane 15 ročníkov záloh. Oficiálne sa oznámilo, že záložníkov povolali na mimoriadne cvičenie, veď štát nebol vo vojnovom stave s Poľskom. Armáda 2,5-miliónovej krajiny mala zrazu takmer 150-tisíc príslušníkov. Z nich 35 percent, viac ako 50-tisíc, zaradili do poľnej armády určenej na plnenie operačných úloh.

Už v súvislosti s prvým termínom útoku na Poľsko informoval Berlín 24. augusta Tisovu vládu o svojich požiadavkách. Odvolanie Hitlerovho rozkazu prišlo na poslednú chvíľu, keď už niektoré jednotky boli v pohybe. Vo dvoch prípadoch sa aj zo Slovenska dostali (cez Jablunkovský a Lupkovský priesmyk) až na poľské územie, museli sa však vrátiť.

Po zmene situácie slovenská vláda na zasadnutí 28. augusta súhlasila s prechodom nemeckých jednotiek mimo ochrannej zóny. Vedúci nemeckej misie jej vtedy odovzdal Výzvu obyvateľstvu Slovenska, ktorú mala neodkladne zverejniť. V rozhlase sa tak stalo ešte v ten istý deň, v tlači 30. augusta. Vo výzve sa okrem iného uvádzalo:

"V záujme ochrany nezávislosti a územnej celistvosti nášho mladého Slovenského štátu proti hroziacemu poľskému nebezpečenstvu, na základe ochrannej zmluvy… prídu na územie Slovenského štátu nemecké vojenské oddiely, ktoré v prípade potreby budú s našou hrdinnou slovenskou armádou bok po boku spoločne brániť územie nášho štátu.“ Výzvu skoncipovala nemecká strana a obyvateľstvo ju prijalo – ako vyplýva z Beckerovho hlásenia do Berlína – "veľmi pokojne“. V skutočnosti najmä v prihraničných oblastiach ľudia prežívali napäté chvíle a obávali sa najmä pripravovanej evakuácie.

Vo výzve sa však nič nehovorilo o prípadnej účasti Slovenskej armády na invázii do Poľska. Po vojne – veľkej, druhej svetovej vojne- boli o tom diskusie, ktoré vrcholili pred Národným súdom v Bratislave. Tiso stále tvrdil, že podľa jeho informácii mala Slovenská armáda iba brániť integritu Slovenska. Vraj slovenská strana žiadosť Berlína o účasť vo vojne proti Poľsku vôbec nedostala. Čatloš však vypovedal ináč a Tisovu "nevedomosť“ popieral: "Keď som už hlásil, že slovenské jednotky dosiahli priestor Javoriny a bez boja sa ho zmocnili, on (Tiso) mi gratuloval… i nabádal na dôsledné plnenie nemeckých rozkazov “

Baka pripúšťa, že slovenskej účasti na útoku proti Poľsku sa dalo vyhnúť predchádzajúcim vyjednávaním s nemeckou stranou, na čo existoval určitý priestor. "Dokumenty hovoria skôr o tom, že zapojenie Slovenskej armády prebehlo hladko a bez komplikácií.“ Vari by to vôbec bolo možné bez vedomia a súhlasu jej vrchného veliteľa?

Podľa amerického historika Jamesa M. Warda sa Tiso aj v tomto prípade snažil zvaľovať zodpovednosť na niekoho iného. Uvedomoval si, že inváziou do Poľska porušuje ako kňaz cirkevné učenie o spravodlivej vojne: "Toto porušenie bolo o to horšie, že obeť mala status bašty katolicizmu,“ pripomína historik.
Draho zaplatené spojenectvo

Slovenské jednotky obsadili dediny v pohraničí, ktoré si Poľsko prisvojilo v rokoch 1918 – 1920, 1924 a 1938. Dobyli Zakopané a prenikli asi 30 kilometrov na poľské územie v smere na Nowy Targ.

Vraj Hitler ponúkol Slovensku aj Zakopané, Tiso však führerov dar odmietol. Túto vetu v rôznych obmenách opakovali takmer všetky poľské publikácie, venované pred desaťročím 70. výročiu nacistického útoku na Poľsko. Nikde sa však nedali zistiť podrobnosti, nič nebolo podložené archívnymi dokumentmi. Zdá sa, že Milan S. Ďurica ako prvý uviedol do slovenskej historickej spisby tvrdenie, že Zakopané s okolím ponúkol Hitler Tisovi na "zaokrúhlenie hraníc“. Čo však Tiso odmietol, lebo "tam nebývali Slováci a nikdy nepatrilo Slovensku“.

Baka všetko uviedol na správnu mieru: Hitler v rozhovore so zástupcami Zahraničného úradu v Berlíne síce vyjadril ochotu pripojiť k Slovensku aj Zakopané, ale ho od toho odradili. "Slovensko toto územie podľa všetkého nechce, pretože tam žijú len Poliaci,“ povedal potom vodca Tretej ríše. Hitler zrejme neprikladal tejto otázke význam. "Preto je otázne, či sa o tejto ponuke slovenská strana vôbec dozvedela,“ dodáva historik.

Po návrate slovenských jednotiek z "krátkej vojny“ 1. októbra 1939 sa zdalo, že Berlín sa zavďačí Bratislave aj iným spôsobom. V armádnych kruhoch sa začali šíriť "zaručené“ správy o tom, že Hitler sa hnevá na Maďarsko, ktoré vo vojne s Poľskom zostalo neutrálne a Slovensku sa navrátia obce obývané Slovákmi, pripojené k Maďarsku po Viedenskej arbitráži v jeseni 1938. "Konkrétne sa uvádzali Komjatice, Šurany a rodisko Šaňa Macha Slovenský Meder,“ spomínal Rašla.

Ostalo však pri rečiach. Ale nie celkom. Za výpomoc pri dobývaní Poľska poslal Hitler Tisovi ďakovný telegram a trom Slovákom udelili Železný kríž. Zato Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ktoré medzitým vyhlásili Nemecku vojnu, prerušili so Slovenskom diplomatické styky.

Slovenská armáda prišla počas poľskej kampane o 18 vojakov, 46 bolo zranených a 11 nezvestných. Dlhodobé straty však budú oveľa väčšie a mnohonásobne prevýšia dočasné územné zisky. Ťaženie proti Poľsku rozpúta najväčší vojnový požiar v dejinách. Potrvá viac ako päť rokov a zanechá po sebe desiatky miliónov obetí.

V armádnom rozkaze z 10. októbra 1939 Tiso vyzdvihol, že ťaženie proti Poľsku „… upevnilo a zvrúcnilo spojenecké zväzky medzi Veľkonemeckou ríšou a našou republikou v nerozborné priateľstvo krvou posvätené…“. Toto "nerozborné priateľstvo krvou posvätené“ mala armáda neskoršie nielen potvrdiť, ale aj prehĺbiť. Veď vojnový slovenský štát ostal spojencom nacistického Nemecka až do jeho konca. Vojnu viedol nielen proti Poľsku a Sovietskemu zväzu, ale vypovedal ju aj Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. Niekto bagatelizuje účasť slovenského vojska vo vojne na strane nacistického Nemecka, vojenský historik Jozef Bystrický má iný názor.

"Nebolo síce žiadnou významnou silou, ktorá by mohla ovplyvniť priebeh vojnovej činnosti, ale z pohľadu reálnych možností vtedajšej Slovenskej republiky ani symbolickou jednotkou,“ upozorňuje a vypočítava:,,Zú­častňovalo sa bojov na fronte, zabezpečovalo ochranu cestných a železničných komunikácií a iných vojensky významných objektov v tyle nemeckých frontových vojsk, na okupovaných územiach vykonávalo protipartizánske akcie, budovalo obranné postavenia pre ustupujúce nemecké vojská.“

Tejto škvrny sa slovenská armáda zbavila až účasťou v protifašistickom boji, osobitne v Slovenskom národnom povstaní na sklonku svetovej vojny.

Bezprostredne po vojne sa prihraničné územie vrátilo znovu Poľsku. Slovenský diplomat Matej Andráš bol vtedy referentom na Ministerstve zahraničných vecí ČSR a po rokoch spomínal, že Varšava bola ochotná vzdať sa hornej Oravy a severného Spiša výmenou za získanie Tešínska. "Avšak Praha nemala záujem stratiť tešínsky kraj, taký bohatý na uhlie a huty,“ dodal.

Ako vnímajú po toľkých desaťročiach agresiu zo Slovenska súčasní Poliaci? Svojho času som sa na to spýtal Dušana Segeša, historika zaoberajúceho sa dejinami slovensko – poľských vzťahov. "Registrujú ju v historickej pamäti, ale bez emócií a nie je tam súčasťou politickej agendy,“ odpovedal.
Udalosti prvého roku druhej svetovej vojny

1. september – Nemecká armáda s podporou slovenského vojska vpadla do Poľska. Začiatok druhej svetovej vojny.
3. septembra 1939 – Francúzsko, Austrália a Veľká Británia vyhlásili Nemecku vojnu.
5. septembra 1939 – Spojené štáty deklarujú neutralitu v začínajúcej sa vojne.
10. septembra 1939 – Kanada vyhlásila Nemecku vojnu.
17. septembra 1939 – Sovietsky zväz napadol Poľsko, organizovaný odpor poľskej armády sa začal rúcať.
20. septembra 1939 – Vyznamenávanie a slávnostná prehliadka slovenských vojakov v Zakopanom za účasti ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša. Začína sa odsun slovenských jednotiek z územia Poľska.
28. septembra 1939 – Kapitulácia Varšavy, o týždeň sa skončil organizovaný odpor poľskej armády.
5. októbra 1939 – Na slávnosti v Poprade, ktorá bola bodkou za poľskou kampaňou, vyznamenal Jozef Tiso nemeckých a slovenských vojakov. "Vraciate sa ako víťazi,“ povedal pri tejto príležitosti. Vyznamenávali aj Nemci. Železný kríž sa ušiel slovenským generálom Čatlošovi, Pulanichovi a plukovníkovi Malárovi.
8. októbra 1939 – Nemecko vyhlásilo anexiu západného Poľska. Na jeho časti zriadil Hitler tzv. Generálny gouvernement, ostatné časti pripojil priamo k Tretej ríši.
13. decembra 1939 – Prvá veľká námorná bitka druhej svetovej vojny. V ústi Rio de La Plata v južnom Atlantiku britské krížniky vážne poškodili nemeckú bojovú loď Admiral Graf Spee, ktorá tam napádala obchodné lode.
9. apríla 1940 – Nemecko napadlo najprv Dánsko a neskôr i Nórsko. Napriek britskej pomoci Nóri o dva mesiace kapitulovali.
10. apríla 1940 – Nemecko zaútočilo na Francúzsko a neutrálne štáty Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
22. júna 1940 – Francúzsko kapitulovalo v Compiégne: na rovnakom mieste a v tom istom vozni, kde Nemci podpísali svoju kapituláciu po prvej svetovej vojne.
22. júla 1940 – Začala sa letecká Bitka o Britániu. Nacistickému letectvu sa nepodarilo zničiť zo vzduchu kráľovské letecké sily (RAF) a Hitler musel odložiť plán vylodenia na Britských ostrovoch na neurčito.
27. septembra 1940 – Nemecko, Taliansko a Japonsko podpísali tzv. Pakt troch, namierený proti Veľkej Británii a USA.

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Lemmy


2.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:00 avatar
Kasafran. Toto ťa trápi? toto?
A že Lemmyho som s Imom vyštval, to ti je ukradnuté???    
Kolegu z Promethea??? Humanistického komunistu,
To necháš bez odozvy?,
Že Boris tu nové porekadlo vymyslel v spojitosti s Lemmyho nohou, to ťa nezaujíma? Ale nejaké staré veci z prvej polovice 20 storočia??
Súhlasí Osvietený


58.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:30 avatar
neboj sa frajtrík, kasafran si to určite prečítal. a v nasledujúcich dnoch ta odmení za zásluhy . teda kym majitel tohto fóra nevykopne
Súhlasí Osvietený, ondrej61, Lemmy


61.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:32 avatar
Pakuj odtiaľ do Rakúska!! Vykopne ma tak ako beznohý Lemmy ma do riti nakope. a snívaj ďalej o nejakom vykopávaní ty chudera.


63.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:35 avatar
61. blbečku do chudier brízgaj seberovnym. stačí mu preposlat tvoje exkrementy ehm reakcie . toto je diskusné fórum, nie aby si sem chodil ventilovat svoje mindráky
Súhlasí Lemmy, ondrej61


68.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:41 avatar
No čo ty chudera,už si poslala? Alebo iba frajtra namiesto toho si brhlíš??
Choď si chytiť zlatú rybku a jedno želanie si praj.
Súhlasí Kasafran


71.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:43 avatar
68. nie namiesto toho som pozvala nech si príde prečítat sám a ty chod do péčka a nesmrad tu furt


74.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:45 avatar
Pevne verím, že príde a vykopne ma. A čo budeš robiť ty chudera, keď ma nevykopne? Dáš dohromady mocnú partiu, nech mi príde ciferník napraviť? Do našej vsi, Medzi cigánov ?      


65.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 22:37 avatar
motorkar sa nam prihrieva, rype to do kazdeho a skus rýpať do neho....divný to gluptak na motorke   


72.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:43 avatar
Ondrejko mocne som prispieval do tvojej témy o šťastí.   
Čítal si?
Súhlasí Kasafran


73.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:44 avatar
72. chod si riešit svoje mindráky k odborníkovi . intrigán .


75.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:46 avatar
Nemusíš na mňa reagovať vždy a zúfalo ty chuderka moja maličká.       
Súhlasí Kasafran


80.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:51 avatar
75. však ked ma zúfalo zase spomínaš , vypatlany logika nie ?


81.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:54 avatar
Ja na teba na chuderu myslím neustále.    
Tak ako niečo nového máme pri vykopaváni??


82.
označiť príspevok

ranexil muž
   1. 1. 2020, 22:55 avatar
Vidím, že sa ani po rokoch nič nezmenilo.


83.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:57 avatar
81. všímam ale normálne sa nezaoberám odpadom ale teraz dúfam ze ta vykopne


87.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:59 avatar
Nuž čo popriať nešťastnici a chudere tvojho rangu? Nech sa ti splnia tvoje priania.     
Súhlasí Kasafran


91.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:02 avatar
87. neurázaj, vulgárne hovado . kde si myslíš ze si


93.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:03 avatar
Ale no ták Liduška nepajeď sa, potom si kŕčovitá.     
Súhlasí Kasafran


96.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:04 avatar
93. ja nie som vulgárne hovado ako ty, ani lemmy ani nikto iny .


76.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 22:47 avatar
a ma to aspoň dajaku vypovednu hodnotu?   


78.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:49 avatar
Isto to má mnoho hodnôt, vyber si.
Nájdeš čo len chceš.
Sú na konci v hojnom počte.
Súhlasí Kasafran


84.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 22:57 avatar
(76) Veriaci,
určite má, a poriadne vyššiu ako Tvoje šťastné antiruské potkanie "znovuzrodenie"...


86.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 22:58 avatar
aspoň raz si nepoužil slovo sionfašista    
Súhlasí Lemmy, Osvietený, Kasafran


88.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 22:59 avatar
U Kasafrana sa stal zázrak. 
Súhlasí ondrej61, Kasafran


90.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:00 avatar
Dorástla mu tvoja noha???     


103.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 23:13 avatar
(88) Lemmy,
veru sa stal, ale len na chvíľku, a to vďaka Tvojmu vyvolenému netrojjedinému božstvu. Teraz som veľmi zvedavý, ako sa ten Tvoj netrojjediný zachová voči Veriaceho trojjedinému...


104.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 23:13 avatar
Prečo sa zhadzuješ takými táraninami?
Súhlasí ondrej61


89.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:00 avatar
Tak čo Ondrej? Nič? Mám skúsiť niečo iné?


92.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:02 avatar
89. chod robit bordel niekam inam


95.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:04 avatar
Nedoliezaj Liduška,          
Súhlasí Bijjou


97.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:06 avatar
95. v tvojoch mokrych snoch za tebou niekto dolieza   hoviadko bozie    


99.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:09 avatar
Dobre Liduška , dobre si pamätáš moje oslovenie Ondreja a fotoona.
Ja viem, že nemôžeš bezo mňa ani sekundu, teda až do príchodu Ima.
Bežkaj bŕhliť.    


100.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:10 avatar
99. čo čo hoviadko bozie , tahaj uz do péčka . furt to isté intrigy a rozbroje.
Súhlasí ZBielychKarpatov


105.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:14 avatar
My dvaja a rozbroje? Liduška čím to je , že my dvaja sa nevieme pohádať???   


106.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:15 avatar
105. uz na teba kazdy serie, tak si vynucuješ pozornost ty naše hoviadko bozie
Súhlasí ondrej61


109.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:18 avatar
Ale ty ma nesmierne ľúbiš, a preto budeš na mňa reagovať vždy, s nehynúcou láskou z Rakúska.     
Súhlasí Kasafran


94.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:04 avatar
No ked to ty chváliš, Kasafran, tak to asi hodnotu mať nebude......   


98.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:06 avatar
Vidíš, máš šťastie, že ťa Kasafran poučil o tom, čo je zlé a čo dobré.  


101.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:10 avatar
No ved, staci mi to znegovať čo napíse Kasafran a mam pravdu ako na tanieri.....
Súhlasí ZBielychKarpatov


102.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:13 avatar
Tebe Ondrík, priateľ môj a brat v Kristu stačí ku šťastiu tak málo. Nech len vnúčatka podrastú, aby si im nemusel klamať o Vianociach.


108.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:17 avatar
ty mas stromcek?......mojim vnučatam sa to pači a Boha to nijako neuráža......   ....v inej teme zacinaš byť hodne sprostý...


110.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:20 avatar
samozrejme, že mám stromček, dalo by sa povedať, že strom. Ibaže propaguješ pohanský symbol a nie Biblický, ber to ako upozornenie.
V inej téme, to mi dnes Imo poradil, že mám reagovať na Lidušku a bude ma milovať. Ako vidíš venuje mi kopec pozornosti, asi mal Imo pravdu.  
Súhlasí Kasafran


112.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:22 avatar
motorkar, ty si zjavne po opici......   .....
Súhlasí Bijjou


114.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:24 avatar
Ondrík, neviem ako sa to dá dosiahnuť. Byť po opici. Poradíš mi?  
Súhlasí ondrej61


116.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:32 avatar


115.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:28 avatar
112. Ondrej nevidíš ze pentrík potrebuje s niekym nutne handrkovat ? potom je doma kludny    
Súhlasí ondrej61


117.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:33 avatar
potrebuje sa vykecať z tej opice   


118.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:38 avatar
Z Lidušky sa nepotrebujem vykecávať! A ako ju to vôbec oslovuješ????    


119.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:43 avatar
veru , ty potrebuješ sa vykecať zo svojej opice.....   ....


121.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:48 avatar
Ondrej, ale terazky vážne neoslovuj prosím takto našu Lidušku!! Nezaslúži sa takéto poníženie od teba isto nie. Ja viem, že niekedy dávnejšie ťa volala starý úchyl v kockovanej košeli, ale odpusť jej, prosím.


122.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   1. 1. 2020, 23:51 avatar
chod sa vyspať, už nievieš co so sebou.....   .....Ponižuješ ju ty a imervere, akokeby ti preskocilo.....   


124.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:55 avatar
Skvelá rada Ondrej. Si pozorný a konečne ma začínaš čítať.    Vidíš ju chuderu ako to poníženie statočne znáša??
S gráciou a nonšalantne, tak ako posledná osadníčka.    Trošku vulgárnejšie sa nám Liduška vyjadruje, ale po takej masáži hádam aj svätý Peter by mi jednu chcel trafiť, nie takáto vulgárna osôbka.
Dal som, že sa po Novom roku zmením, asi si nečítal.  
Súhlasí Kasafran


126.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   2. 1. 2020, 07:40 avatar
na teba je škoda aj lopaty....   


131.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 15:36 avatar
Ondrej nesmieš sa poddávať! Musíš veriť!! Ináč Diabol zvíťazí.       
Súhlasí djjaro, Kasafran


133.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   2. 1. 2020, 18:42 avatar
raz darmo, gluptak ta gluptak......rýdzo slovenske slovo....


134.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 18:44 avatar
Ondrej, pre svet si stratený, Diabol ťa opantal.   


135.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   2. 1. 2020, 18:50 avatar
teba opantal a stal si sa provokačným gluptakom.....ako sa ti da pomôcť?   


137.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 19:29 avatar
Drahý Ondej. pomôžeš mi tak, že prestaneš správať sa tak ako sa správaš.


138.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   2. 1. 2020, 19:43 avatar
Drahý motorkár, rad by som ti pomohol, ale zostavaš naschvál provokačným gluptakom....


139.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 19:46 avatar
Ondrej a čo takto mi jednu, ale poriadnu????


140.
označiť príspevok

ondrej61 muž
   2. 1. 2020, 19:50 avatar
skoda lopaty...


141.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 19:51 avatar
Ruky už jsia slabie?     
Alebo ti viera chýba?
Súhlasí Kasafran


136.
označiť príspevok

Kasafran
   2. 1. 2020, 18:58 avatar
(134) Jasnýmyseľ,
myslím si, že náš diskutér znovuzrodený Veriaci už nená vhodný priestor ani v zemskom pekle, ani v nebeskom raji, a preto sa musí pridať k Fotónovi na jeho vesmírne potulky hľadania iných božstiev...


120.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:44 avatar
sa stopni uz, ti jebe total jebe na hlavu ? ty definívne prdlo v bedni . neotravuj a nechaj nás tu diskutovat
Súhlasí ondrej61


123.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:51 avatar
120. Drahá Liduška predpokladám, že po takomto oslovení by ma majiteľ smel vykopať a mal by na to plné právo, lebo takto nejako sa vyjadrujú aj cigáni z tebou spomínanej osady.
Ty chudera, ja iba reagujem na tvoje invektívy voči mne. smelo diskutuj a všimni si tvoje neboráctvo, že jediný ti odpovedám.  
Súhlasí Kasafran


125.
označiť príspevok

Bijjou žena
   2. 1. 2020, 00:35 avatar
123. petrík, napísala som verejnú prosbu osvietenému nech s tebou hodí reč . očividne to ide s tebou dolu z kopca
Súhlasí ZBielychKarpatov


130.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 15:34 avatar
Ďakujem ti Scarlet za tvoju pozornosť a starostlivosť o moje zdravie..
Ako dopadla debata na tému ZBK? Venoval tomu niekto nejakú pozornosť?
Súhlasí djjaro


132.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   2. 1. 2020, 16:23 avatar
Scarlet už je tam nejakých 240 príspevkov. Rozobrali ma na molekuly???


142.
označiť príspevok

Bijjou žena
   2. 1. 2020, 20:49 avatar
132. podakuj sa mi, po dlhom čase si dostal erekciu


113.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 23:23 avatar
108. Asi je zvyknuty z domu


3.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:11 avatar
Aeronet    

Kasafran na aeronete

img.projektn.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:15 avatar
A teraz tá netajná realita

   

Americká diplomatka dáva Stalinovi podiel viny za vznik druhej svetovej vojny

Hitler a Stalin sa tajne dohovorili, obeťou sa stalo Poľsko, uviedla Mosbacherová.

VARŠAVA. Nemecko a Sovietsky zväz niesli spoločnú zodpovednosť za vypuknutie druhej svetovej vojny.

V reakcii na nedávne tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina o začiatku tohto konfliktu to v pondelok uviedla veľvyslankyňa USA v Poľsku Georgette Mosbacherová. Informovala o tom agentúra DPA.
Tajná dohoda Stalina s Hitlerom

"Drahý prezident Putin, Hitler a Stalin sa tajne dohovorili na začatí druhej svetovej vojny. To je fakt. Poľsko bolo obeťou tohto strašného konfliktu," napísala veľvyslankyňa na sociálnej sieti.

Putin vo vyjadreniach z uplynulého týždňa poprel, že by Sovietsky zväz zohral úlohu pri začatí druhej svetovej vojny, a pokúsil sa preniesť časť zodpovednosti za tento konflikt na Poľsko, píše DPA.

Šéf Kremľa podľa agentúry tiež odmietol, že by sovietske Rusko v roku 1939 napadlo Poľsko, a naznačil, že Poľsko malo spoluúčasť na Hitlerových plánoch holokaustu.
Poľsko kritizuje Putina za klamstvá

Putin tento mesiac kritizoval rezolúciu prijatú Európskym parlamentom, podľa ktorej pakt o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom "otvoril cestu vypuknutiu druhej svetovej vojny".

Výroky ruského lídra vyvolali pobúrenie v Poľsku, kde si vláda minulý piatok predvolala ruského veľvyslanca, aby vyjadrila svoj nesúhlas.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu večer vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že vykresľovať páchateľov ako obete je neprijateľné.

Ruský prezident podľa Morawieckého "klamal o Poľsku pri početných príležitostiach a vždy to robil úmyselne". "To sa obvykle stáva, keď ruskí predstavitelia cítia medzinárodný tlak súvisiaci so svojimi aktivitami," dodal.

Ako príklady poľský premiér spomenul predĺženie sankcií EÚ voči Rusku v súvislosti s anektovaním Krymu, vylúčenie ruských športovcov z globálnych podujatí za doping a "neúspech (Ruska) v pokuse úplne ovládnuť Bielorusko".

"Považujem slová prezidenta Putina za pokus zakryť tieto problémy. Ruský líder si dobre uvedomuje, že jeho obvinenia nemajú nič spoločné so skutočnosťou - a že v Poľsku nie sú žiadne pomníky Hitlera alebo Stalina," zdôraznil Morawiecki.

"Takéto pomníky tu stáli, len keď ich vztýčili agresori a páchatelia - Tretia ríša a sovietske Rusko," citovala ho agentúra AFP.

Čítajte viac: svet.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:17 avatar
Od podpisu diabolského paktu Ribbentrop-Molotov uplynulo 80 rokov

Koncom augusta 1939 vzrušila európsku verejnosť správa, že dvaja najobávanejší európski diktátori – Hitler a Stalin – uzavreli medzi sebou zmluvu o neútočení. Stačilo sa pozrieť na mapu, aby človek pochopil, že ide o nejaký komplot. Veď Nemecko a Sovietsky zväz nemali spoločnú hranicu, prečo by sa mal teda hociktorý z nich obávať, že ho ten druhý napadne? Oprávnené obavy z nepriateľského útoku mohlo mať jedine Poľsko, ktoré ležalo práve medzi nimi a bálo sa oboch.

Náš severný sused už mal s nimi historické skúsenosti z 18. storočia, keď Prusko, Rusko a Rakúsko využili situáciu v rozrušenej Európe na to, aby si uzurpovali poľské územie, a tak postupne na dlhú dobu zničili poľský štát.

(1772: prvé delenie Poľska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko, 1793: druhé delenie ?Poľska medzi Rusko a Prusko, 1794: povstanie proti okupantom, 1795: tretie delenie Poľska medzi Rakúsko, Rusko a Prusko – zánik poľského štátu)

Poľsko malo s Ruskom aj novšie skúsenosti, ktoré si, pravda, privodilo samo. Bezprostredne po prvej svetovej vojne chceli totiž viaceré štáty využiť okolnosť, ?že na národnostne zmiešanom území ešte neboli pevne určené hranice.

Preto sa usilovali vydobyť si ozbrojenými akciami čo najvýhodnejšiu situáciu, dúfajúc, že mierová konferencia ju bude viac či menej akceptovať. Pokúsila sa o to aj poľská vláda, ktorá chcela dosiahnuť hranice spred rozdelenia Poľska v 18. storočí.

Pod vedením Jozefa Piłsudského vtrhli poľské vojská na Ukrajinu, anektovanú Sovietskym Ruskom. Dostali sa až ku Kyjevu, lenže Sovieti prešli do úspešnej protiofenzívy a dostali sa až k Varšave. Poliakom sa podarilo vytlačiť boľševickú armádu zo svojho územia a získať aj západné územie Bieloruska a Ukrajiny.

Avšak skutočnosť, že samotná Varšava bola v ohrození, pôsobila na dlhú dobu traumatizujúco. Ešte aj po príchode Hitlera k moci sa vo Varšave obávali viac Sovietskeho zväzu ako nacistického Nemecka. Bola to chyba, lebo po rozbití Československa bolo už celkom jasné, že sa treba báť oboch rovnako. Pochopilo to aj Poľsko a 6. marca 1939 prerušilo rokovania s Nemeckom, ktoré od neho požadovalo vydanie Gdaňska.

(1932: Poľsko uzavrelo pakt o neútoční so Sovietskym zväzom, 1934: Poľsko uzavrelo rovnaký pakt s nacistickým Nemeckom, 1938: Po Mníchovskej dohode, súbežne s nemeckým obsadzovaním Sudet, obsadila Poľská republika Tešínsko, ktoré patrilo k Československu.)

Zbližovanie diktátorov

Vodca nemeckého národa a vodca medzinárodného proletariátu sa začali nenápadne zbližovať hneď po Mníchove. Vtedy sa zaviazali, že zakážu akúkoľvek propagandu, namierenú proti sebe navzájom. Tak sa stali boľševizmus ako ideológia, Sovietsky zväz ako štát a samozrejme aj Stalin ako personifikácia toho všetkého, v Nemecku nekritizovateľnými.

Hitler sa zriekol vývesného štítu antiboľševizmu, ktorý ho robil v demokratickom svete do istej ?miery akceptovateľným. A boľševický vodca zase upustil od antifašistickej línie, vďaka ktorej získaval od polovice 30. rokov, a najmä počas občianskej vojny v Španielsku, veľmi veľa prívržencov. Zo dňa na deň sa zo sovietskej tlače vytratila kritika Hitlera, nacistickej ideológie i politiky.

Nezostalo len pri tom. Na 18. zjazde komunistickej strany obvinil Stalin západné veľmoci, že chcú vyvolať vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom a zdôraznil, že nepripustí, aby ktokoľvek zatiahol Sovietsky zväz do vojny. Mimoriadne ostré slová adresoval francúzskym a britským novinárom.

Tvrdil, že úmyselne rozširujú zlovoľné chýry o údajných vojnových zámeroch Nemecka, len aby poštvali Sovietov proti Hitlerovi. Odkázal im, že to sa nikomu nepodarí, lebo „Sovietsky zväz nebude za nikoho vyberať horúce gaštany z ohňa“.

Nemecké ministerstvo zahraničia aj bez zvláštnych analýz pochopilo, čo Stalin naznačuje. Preložené do otvorenej reči to znamenalo, že ZSSR sa nebude miešať ?do nijakej vojny, ktorá by sa netýkala priamo jeho. Teda, že nepríde nikomu na pomoc, nech by sa ktokoľvek stal obeťou nemeckého útoku.

Stalinov prejav odznel ?10. marca 1939. O štyri dni neskôr bolo rozbité Československo, ďalšieho dňa nacistické Nemecko obsadilo Čechy a Moravu. A desať dní po ich okupácii vydal Hitler príkaz najvyššiemu veleniu armády, aby vypracovalo plán útoku proti Poľsku.

Priestor medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom sa tak odrazu dostal do centra veľmocenských záujmov. Veľká Británia konečne skončila s appeasementom a v posledný marcový deň roku 1939 poskytla Poľsku spolu ?s Francúzskom záruky, že mu príde v prípade nevyprovokovaného útoku na pomoc. Od tejto chvíle sa začala horúčkovitá diplomatická činnosť, ktorá dávala akú-takú nádej, že bude možné nemeckú agresiu zastaviť.

Stalin vyslal priaznivé signály na obe strany. Voči Nemecku urobil ústretové gesto tým, že odvolal z funkcie ministra zahraničných vecí Maxima Litvinova, na ktorého hľadeli nacisti s nevôľou, lebo bol židovského pôvodu a ešte k tomu aj predstaviteľ línie kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však poveril svojho nového ministra zahraničných vecí Vjačeslava Molotova, aby sa obrátil na západné mocnosti s ponukou uzavrieť pakt o vzájomnej pomoci,?v ktorom by boli zafixované aj garancie a pomoc Poľsku a pobaltským republikám, teda Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Začiatok rokovaní

V polovici apríla začali splnomocnenci všetkých troch veľmocí – Veľkej Británie, Francúzska a ZSSR – rokovať o podrobnostiach možnej zmluvy. Po celý čas však na oboch stranách prevládala nedôvera. Všetci sa chceli trojstrannou zmluvou zabezpečiť pred Nemeckom, ale zároveň sa nemienili na seba príliš viazať. Od začiatku bolo jasné, že táto diplomatická hra bude veľmi zdĺhavá. Pre Hitlera ?to bolo výhodné, mohol sa tak pokojne pripravovať na útok proti Poľsku.

Najprv preťahoval rokovania Stalin. Možno kalkuloval s tým, že anglicko-francúzske garancie Poľsku by mohli byť istou zárukou aj pre Sovietov. Bola to však riskantná špekulácia. Bolo treba rátať aj s takou možnosťou, že nacistické Nemecko zlomí poľskú obranu rýchlejšie, ako by západné mocnosti stihli prísť Poľsku na pomoc.

V takom prípade by už mal Hitler otvorenú cestu na východ, nič by mu nebránilo napadnúť ZSSR. Stalinova nedôvera voči Západu musela vyplývať aj z reflektovania toho, ako sa demokratické mocnosti chovali v prípade Mníchova, či v prípade občianskej vojny v Španielsku. Pokiaľ išlo o dodržiavanie medzinárodných záväzkov, vyzerali západné demokracie rovnako nedôveryhodne ako Nemecko, ibaže sa nechystali nikoho prepadnúť.

Ani britský premiér Arthur Neville Chamberlain sa neponáhľal s rokovaniami, lebo sa obával, že keď sa bude uzatvárať reťaz zmlúv okolo Nemecka, Hitler urýchli útok proti Poľsku skôr, než by sa reťaz uzavrela. Navyše robilo problémy aj samotné Poľsko.

Nechcelo dať súhlas k vstupu sovietskych vojsk na poľské územie, lebo sa obávalo nacistického útoku takisto ako sovietskej pomoci. Podobne reagovali pobaltské štáty, ktorých bezpečnosť mala byť tiež garantovaná. Tiež nevedeli, koho sa majú báť viac: Hitlera alebo Stalina.

Aj počas samotných rokovaní o protinemeckej spojeneckej zmluve bolo veľa nejasností a nezhôd. Angličania chceli, aby jej cieľom bolo zachovať daný stav. To znamenalo na jednej strane nedotknuteľnosť štátov, ktoré ešte boli samostatné, ale na druhej strane akceptáciu Hitlerovho „nového poriadku“ v strednej Európe, čím by sa zafixoval aj ?pre budúcnosť anšlus Rakúska, rozbitie Československa i okupácia Čiech. Sovieti si zase chceli vytvoriť priaznivé podmienky na to, aby mohli pohodlne rozšíriť prinajmenšom svoj vplyv na okolité štáty.

Rokovania sa nekonečne naťahovali. Všetkým bolo jasné, že niet veľa času, lebo nemecký tlak na Poľsko sa neustále stupňoval. V júni západní spojenci akceptovali takmer všetky Stalinove požiadavky. Súhlasili so zákazom separátneho mieru, aj s tým, že zmluva bude mať tajný protokol, v ktorom budú menovite uvedené všetky štáty stredovýchodnej Európy, ?ktorých by sa garancie týkali.

Kameňom úrazu sa však stala požiadavka Sovietskeho zväzu, aby v prípade „nepriamej agresie“ mohol obsadiť štáty, ktorých bezpečnosť mal garantovať. ?Ako nepriamu agresiu označil napríklad možnosť, že by sa v niektorom štáte dostali k moci vlády, priaznivo naklonené Nemecku.

Tak by mohol Stalin označiť hociktorú vládu, ktorá by mu bola nepohodlná, za pronemeckú a vytvoriť tak údajný stav, ktorý by mu umožnil okupovať daný štát. S tým ani anglická, ani francúzska vláda nechceli súhlasiť. Videlo sa im, že v snahe zachrániť tieto štáty ?pred Hitlerom, vydali by ich napospas Stalinovi.

Od rokovania so Západom k paktu s Hitlerom

Prieťahy v rokovaní, vyhýbavé odpovede z jednej strany a neústupčivosť z druhej, poskytli Nemcom dosť času, aby vývoj ovplyvnili. Koncom júla Hitler zrazu navrhol sovietskemu chargé d´affaire v Berlíne, aby tlmočil v Moskve jeho úprimnú snahu obnoviť medzi oboma štátmi dávnejšie priateľské vzťahy, nadväzujúce na zmluvu z roku 1926. Stalin spočiatku nereagoval.

Keď začali v Moskve rokovať vojenské misie o konkrétnych opatreniach a možné spojenectvo sa, napriek všetkému, predsa len začalo rodiť, vstúpil Berlín do diplomatickej hry razantnejšie. Cez diplomatické kanály ponúkol 19. augusta Stalinovi, aby uzavreli pakt o neútočení „alebo niečo podobné“.

Hlavnou vábničkou mal byť prísľub, že Nemecko je ochotné dohodnúť sa aj na riešení niektorých teritoriálnych otázok východnej Európy. Nacistické Nemecko ponúklo teda hneď na začiatku to, čoho sa Stalin od západných demokracií márne domáhal.

Hitler veľmi súril, nechcel nechať čas na nijaké dlhé úvahy. Molotov žiadal ešte spresniť nejaké podmienky, ale Ribbentrop naliehal, aby sa okamžite spustila záverečná fáza prípravy zmluvy. Hitler sa osobne obrátil na Stalina, akceptoval všetky jeho požiadavky a naliehal na bleskové rozhodnutie.

Tento telegram bol odoslaný 20. augusta a nešiel cez diplomatickú sieť, ale priamo verejnou poštou na adresu: Pán Stalin, Moskva. Bolo to 11 dní pred plánovaným ?a potom aj realizovaným útokom na Poľsko.

Práve keď dal Stalin súhlas k Ribbentropovej návšteve, takže pakt bol už takmer pod strechou, rozhodli sa západné mocnosti, že predsa len priznajú Stalinovi právo „preventívne“ okupovať „chránené štáty“ v prípade „nepriamej agresie“.

Jozef Beck, poľský minister zahraničia, bol ochotný zoči-voči stupňujúcemu sa nebezpečenstvu súhlasiť s tým, aby sovietske vojská smeli, v prípade spoločnej obrany, vstúpiť na územie poľského štátu. No už bolo neskoro. Stalin sa už rozhodol, komu dá prednosť a 23. augusta 1939 Ribbentrop a Molotov podpísali v Moskve pakt o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom.

Pakt a jeho dôsledky

V oficiálnej časti zmluvy sa obe strany zaväzovali, že nebudú bojovať proti sebe a neposkytnú ani pomoc nijakej tretej strane, ktorá by napadla jedného z nich. V tajnom dodatkovom protokole si nacisti a Sovieti jednoducho rozdelili priestor, ktorý bol medzi nimi. Litva, Estónsko, Fínsko a Besarábia pripadli do sovietskej sféry vplyvu, rovnako aj poľské územie vymedzené povodím riek Narva, Visla a San.

V letných mesiacoch, počas oficiálnych anglicko-francúzsko-sovietskych a neoficiálnych sovietsko-nemeckých rokovaní, existovali aj viaceré tajné kontakty medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Ich iniciátorom bol Hermann Göring, no nepochybne sa to nemohlo diať bez Hitlerovho vedomia.

Pokus o kontakt sprostredkovali švédski priemyselníci, ktorí sa dostali až k Chamberlainovmu spolupracovníkovi Horacovi Wilsonovi. Göring vo svojich posolstvách ubezpečoval Britov, že Nemecko neohrozuje ich životné záujmy a odrádzal ich od toho, aby vyvolávali nepriateľstvo s Nemeckom tým, že sa budú angažovať vo východnej Európe.

Odpoveď znela: „Nemecko vyvolalo nedôveru Veľkej Británie obsadením Československa. V budúcnosti bude Veľká Británia na akékoľvek podobné chovanie reagovať vojenskou silou.“ Ešte aj dva dni po podpísaní paktu so Stalinom sa Nemecko pokúsilo zmeniť anglický postoj.

Hitler si osobne zavolal anglického vyslanca, aby britskú vládu ubezpečil, že ak odvolá garancie Poľsku, Nemecko bude garantovať britskú ríšu. Tým naznačoval, že v opačnom prípade sa v budúcnosti do stredu jeho záujmu môžu dostať britské kolónie.

Oficiálne stanovisko Veľkej Británie zostalo nezmenené, ale minister zahraničia lord Halifax odporučil poľskému ministrovi Beckovi nadviazať priame rokovania s Hitlerom za predpokladu, že Hitler nebude hroziť násilím. To bolo 31. augusta. Na druhý deň v skorých ranných hodinách nemecké vojská prepadli Poľsko a za dva týždne rozbili poľskú obranu. Proti takmer vykrvácanej poľskej armáde zaútočili 17. septembra 1939 Sovieti a potom nasledovalo štvrté delenie Poľska.

Obaja diktátori triumfovali. Hitler jasal, že Poľsko „nikdy znovu nepovstane“ a Molotov mu kontroval radostným konštatovaním, že „konečne zmizol z mapy Európy ten odporný výplod versailleského systému“. Po dobytí Poľska 22. septembra 1939 usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku v Breste (v dnešnom Bielorusku) a 28. septembra podpísali novú zmluvu, tentoraz už o spoločných hraniciach a priateľstve. Okrem oficiálnej časti, ktorej podstata bola už aj tak hotovou vecou, mala aj táto zmluva niekoľko dodatkových protokolov.

Prvý stanovil istú korekciu delimitačnej línie medzi nemeckou a sovietskou okupačnou zónou Poľska a dával „sovietskej vláde právo na ochranu jej záujmov v litovskej oblasti“, čo otvorenou rečou znamenalo, že Sovieti mali od Hitlera súhlas na okupáciu Litvu.

Druhý tajný dodatkový protokol zakotvil to, na čom sa obe strany neoficiálne dohodli už po Mníchove, a síce, že nestrpia na svojom území nijakú agitáciu proti zmluvnému partnerovi. Tretím dôverným dodatkovým protokolom vyjadrili obe vlády súhlas ?s tým, že umožnia Nemcom, žijúcim v ZSSR (ak budú chcieť) emigrovať do Nemecka a vice versa.

Perfídnosť tohto dôverného protokolu bola v tom, že ani vo všetkej tajnosti nepomenovali veci pravým menom. Sovietsky zväz totiž na jeho základe násilne vyhostil nemeckých emigrantov a odovzdal ich na hranici rovno do rúk Gestapa. Boli to väčšinou ľudia, ktorí prišli do ZSSR v nádeji, že sa zachránia či už pred politickým alebo rasovým prenasledovaním.

Zmluva o neútočení a jej tajné klauzuly uľahčili obom diktátorom, aby začali realizovať svoje agresívne plány. Nacisti sa pri útoku na Poľsko, ale ani pri ďalšom vojnovom ťažení na západ, nemuseli obávať vojny na dvoch frontoch. A Sovieti mohli okupovať pobaltské štáty. Mali k tomu jednak súhlas svojho nemeckého partnera, navyše túto agresiu realizovali v čase, keď už nacistické Nemecko porazilo západné demokracie.

(9. apríl 1940: Nemecké oddiely sa vylodili v Dánsku a Nórsku, 12. máj 1940: Začala sa nemecká ofenzíva proti štátom Beneluxu, 14. jún 1940: Hitlerove vojská obsadili Paríž, 15. jún 1940: Sovietske oddiely okupovali Estónsko, Lotyšsko a Litvu)

Pakt Hitlera so Stalinom vyvolal rozruch, neistotu ?a tichý či hlasnejší nesúhlas aj v ich vlastnom tábore. ?Vo fašistickom bola najzjavnejšia nespokojnosť Mussoliniho. Adresoval Hitlerovi niekoľko listov, v ktorých žiadal vysvetlenie a vyjadroval pochybnosti o správnosti tohto kroku.

Trvalo niekoľko mesiacov, kým pochopil, že ide o príslovečnú „nordickú lesť“. V Komunistickej internacionále, ktorá bola sústavnými čistkami uspôsobovaná k tomu, aby bola poslušným nástrojom Moskvy, sa tiež ozývali hlasy, ktoré to považovali za zradu.

Až po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prijala väčšina dočasne neposlušných francúzskych, talianskych i slovenských komunistov oficiálnu verziu, podľa ktorej bol vraj pakt iba taktickým manévrom, aby Stalin získal čas pripraviť krajinu na obranu. Ako ju pripravil, to sa ukázalo 22. júna 1941. Reakciou na nemecký útok bol totiž dlhý a spočiatku priam panický ústup Červenej armády.

www.historickarevue.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


6.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 21:18 avatar
(2) Jasnýmyseľ,
ak spravíš pokus obohatiť svoje doterajšie poznatky o genéze vzniku, pôvodu a počiatkoch II. svetovej vojny a obetuješ pre ne pár minút svojho nevratného času, určite si tým viac vyjasníš svoju historickú pamäť/myseľ a o niečo omladneš...


10.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:23 avatar
Kasafran. Ono sa dnes dozvedám, že nás oslobodili USA, teda aspoň v Česku sa tento modrný trend razí.   
Načo je dôležité vedieť, či mali na tom podiel viny 88% Nemci 14% ZSSR a Slovensko mínus 2%.
Keď ja si myslím, že najväčší podiel na tom malo Francúzsko a Británia v Mníchove 1938??
Ibaže sa dnes toto nesmie hovoriť, ale musíme dnes vyzdvihovať naše spojenectvo so západom, lebo tak píšu dejiny víťazi.
Súhlasí Kasafran


16.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:30 avatar
Peter čo sa razí ?

V komunizme bola historia zakázana a tak sa papagajovala ta čo nám Kremel natrubil ako gubernii

Osvobození západních a jihozápadních Čech americkou armádou

Osvobození západních a jihozápadních Čech americkou armádou od německých okupantů bylo jednou z dílčích epizod druhé světové války, které mělo pro Čechy historický význam. Odehrávalo se těsně před a během květnového povstání českého lidu a napomohlo následnému osvobození Československa v roce 1945.

Situace na počátku roku 1945

Na začátku roku 1945 bylo nacistické Německo už ve velmi obtížné situaci. Sovětská vojska se svými polskými, československými a rumunskými spojenci stála na řece Visle, na východním Slovensku a v Maďarsku, spojenecká západní vojska sváděla boje v Ardenách. V průběhu ledna zahájila Rudá armáda řadu ofenzív, proti kterým přesunul Hitler své jednotky a techniku ze západní fronty. Západní spojenci mohli zahájit své tažení Německem. V únoru se na Krymu uskutečnila Jaltská konference, při které byla mimo jiné stanovena demarkační linie, která určila čáru doteku spojenců ze západu a z východu. Mimo jiné měla tato linie, která měla i politický podtext, probíhat na hranicích Čech a Bavorska.[7]
Osvobozování

V dubnu 1945 se do Bavorska probojovaly jednotky Třetí americké armády, kterým velel generál George S. Patton. Dne 18. dubna 1945 vstoupily americké jednotky na území předmnichovské československé republiky. V 09:55 dorazily první jednotky americké armády k obci Hranice v ašském výběžku. Jednalo se o průzkum roty K 3. praporu 358. pěšího pluku 90. pěší divize z XII. armádního sboru. O dva dny později vnikly jednotky i do Aše. Vzhledem k tomu, že toto území bylo osídleno Němci (jednalo se o území Říšské župy Sudety), nebyli Američané vítáni jako osvoboditelé. 25. dubna se bojovalo o Cheb, který Američané se ztrátami dobyli. 29. dubna se k hranicím předválečného Československa přesunuly další jednotky V. sboru Třetí americké armády.

30. dubna si Američané vyžádali na generálním štábu Rudé armády postup na osu Karlovy Vary - Plzeň - České Budějovice, a to z důvodu krytí levého boku 3. americké armády při postupu na Rakousko. Sověti, kteří se v té době probili na Ostravsko a po osvobození Brna stáli na jihu Českomoravské vysočiny, s tímto řešením 30. dubna souhlasili. Američané však setrvávali na svých pozicích a do Čech zahájili postup až 5. května 1945. Téhož dne pronikli ke Kynšperku a osvobodili městys Chodová Planá a Klatovy. 6. května v brzkých ranních hodinách byl útok obnoven. Hlavním cílem byla Plzeň, kde den předtím vypuklo povstání. Kolem osmé hodiny ranní pronikly do Plzně jednotky americké 16. obrněné divize a umlčely poslední německá ohniska odporu. Boje pokračovaly i na dalších místech jihozápadních Čech.

Winston Churchill byl zastáncem osvobození Prahy západními spojenci, s čímž se dokonce 30. dubna obrátil dopisem na amerického prezidenta Trumana. Truman mu však odpověděl, že útok k Vltavě již chystají Sověti a jeho záměrem bude pouze „postupovat a ničit všechny zbývající organizované německé síly (...) bude-li postup do Československa poté žádoucí a dovolí-li to zdejší podmínky, logicky by naším prvním krokem byl postup na Plzeň a Karlovy Vary. Nepokusím se o žádný krok, který budu z vojenského hlediska považovat za nerozumný.“ Když vypuklo 5. května v Praze Pražské povstání, chtěl také generál Patton pokračovat v postupu na české hlavní město. Byl si vědom toho, že německá miliónová armáda, které velel Ferdinand Schörner, již neklade na západě takový odpor, jak sovětským vojskům tvrdě bojujícím na Moravě. Hitlerův nástupce admirál Karl Dönitz po svém nástupu 29. dubna do čela Německa v rozkazu wehrmachtu uvedl: „proti Angličanům a Američanům musím bojovat, pokud mi budou bránit v boji proti bolševikům.“ Část německých jednotek však i tak proti západním spojencům ještě bojovala. Generál Eisenhower měl však samozřejmě instrukce nedostat se do konfliktu s ruskou stranou, neboť Američané spoléhali na budoucí podporu SSSR v boji s Japonskem ve válce v Tichomoří.

7. května již boje prakticky ustaly, protože již předchozího dne se jednalo o kapitulaci německých vojsk. Alfred Jodl, který kapitulační jednání za Německo vedl, se snažil před sovětským zajetím uchránit co největší počet německých vojsk, takže Němci prakticky přestali klást Američanům odpor a snažili se spíše přejít k nim do zajetí. Američané tak mohli do 10. května obsadit zbytek území, které připadly do jejich sféry. Při osvobozování českého území padlo 116 Američanů, dalších 406 bylo raněných. Americké i sovětské jednotky opustily Československo do listopadu 1945.

cs.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


20.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:37 avatar
Edo razí sa to, že USA oslobodilo Česko a ZSSR, že tam ani poriadne nepáchlo. Odznelo to z úst jednej učiteľky dejepisu, keď som pozeral na čt nejakú besedu. Pani hovorila iba o USA vojakoch!!! Tak som to počul, že nejakí jej oponovali, tak ich s bohorvným kľudom zmietla, že to čo ona hovorí je pravdou.
Súhlasí Kasafran


24.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:43 avatar
Peter ja nič nerazím .

Ako prebiehalo oslobodnenie Slovenska i Česka nie je tajomstvo .

A nie je tajomstvo ani ako Ruská oslobodenecká armáda fungovala

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí ZBielychKarpatov


31.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:55 avatar
Edo, nenapísal som, že ty razíš, ale že sa razí to je malilinký rozdiel, samozrejme, že budeme vyberať, to čo sa nám hodí a to, čo nie o tom pomlčíme.
Ja nepochybujem o Katyni, že Stalin dal popraviť poľských dôstojníkov a potom to smelo hodil na Nemcov a nikto neodporoval, lebo bol víťazom a on písal históriu, že som mal s týmto názorom vytriasačku so súdruhmi na dejinách KSČ, ani tom nepochybuj, že som to nejako ustál je pomaly zázrakom, ale ustál.
Že sa dialo pri oslobodzovaní to, čo sa dohodlo v Jalte a iných konferenciách ani o tom nepochybujem, že dohoda bola na nejakých 50 rokov, je mi tiež pomerne jasné, že sa to akomak urýchlilo je dobre, lebo to potvrdzuje, že dohody sa plnia. Že Rakúsko je neutrálne výmenou za to, že dostane slobodu je každému jasné, Že Grécko pustilo ZSSR do západného vplyvu o tom hádam nikto nepochybuje.


34.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:00 avatar
Rusi dodnes krivia historiu klamu o Katynskom masakre , klamu o okupacii ČSSR.A klamu o čom ich napadne .

Dokonca chcel vocca Putin diktovať Česku že nesmú oslavovať rok 1968 čo už vytočilo i súdruha Zemana  
Súhlasí ondrej61


7.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:19 avatar
Samozrejme, že najväčší podiel na ukončení 2 sv. vojny malo Nemecko!!!!! Nikto iný. Aj v podivnej vojne odrbali Ruskí vojaci Francúzov a riadne. 


12.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:27 avatar
Najväčší podiel na porážke Nemecka mali spojenci .

ZSSR prežilo vojnu len vdaka lend lease bez ktorého by bolo ZSSR zničené

Po skončení druhej svetovej vojny sa ZSSR dostalo možnosť postaviť na stranu víťazných mocností .

Vďaka Stalinizmu padlo na strane ZSSR množstvo vojakov . Prvý výprask dostalo ZSSR vo Fínsku .

Zimná vojna fínsko-sovietska vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom, súčasť druhej svetovej vojny. Vypukla 30. novembra 1939, keď

ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov.

Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí.


15.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:30 avatar
Ja si myslím, že keby aj Rusko padlo, tak Británia sama porazí Nemeckom, stačilo jej dodať iba ľudí.


18.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:34 avatar
Dôvodne predpokladám, že Francúzi zámerne pustili Nemcov až do Paríža, len aby rozložili ich sily po čo najväčšej ploche a tak umožnili USA smelým to úderom v deň D porážku ZSSR v 2 sv. vojne. Briti si to natrénovali v Dankerki, a neprišli pri tom ani o jedného muža. Tým neskutočne vyľakali Nemecko a to sa pridalo na ich stranu a spoločne dobili Berlín a nedovolili vojakom ZSSR už nič viac.
Súhlasí Kasafran


19.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:36 avatar
Keby ZSSR padlo to asi voláš Ruskom . Boli by spojenci oslobodili zbytok europských krajín tak ako tú väčšinu a hlavne v našej krajine by nebol prechod z fašizmu rovno do komunizmu

To že ZSSR by bez lend lease neprežilo nie je žiadne tajomstvo netreba na to ani veducich kolotočov


21.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:40 avatar
Sovietsku neschopnu armádu porazilo i mini Fínsko nie to ešte Nemecko .

Ano po tých dodávkach kvalitneho materialu sa ZSSR postavilo na nohy

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní, ale hlavne hliníka, ktorého produkcia nebola v napadnutej krajine pre vojenské potreby dostatočná.

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


26.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:45 avatar
Edo, ja to volám tak ako sa to vtedy volalo=ZSSR.
Dnes je to Rusko.ň
Nepodceňujem pomoc materiálnu, ale akosi tie tanky bez osádky nevyhrali žiadnu vojnu. Ty Edo vyzdvihuješ iba ten materiál.
Je jasné, že Stalin bol sviňa, že povraždil elitu národa, kultúrnu, vojenskú, umeleckú....ale znevažovať ľudské obete občanov ZSSR a vychvaľovať nejaké železo???
Nemám rád, keby, ale keby sa ZSSR rozsypal a zutekali by za URAL, aj vtedy by spojenci porazili Nemecko?


28.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 21:49 avatar
Rusko nie je ZSSR. Iba ak by bola Ukrajina, Bielorusko a ďalšie štáty Ruskom.


32.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:57 avatar
Samozrejme že i bez ZSSR by Nemecko porazili spojenci .

Hitler sa prerátal s tým že vojaci USA nepoložia životy za europu . USA ako neutralna krajina .

USA sa zapojili do druhej svetovej nie len vojskom ale obrovskou materialnou pomocou . Bez tejto pomoci by ZSSR neprežili ani náhodou .

To že Stalin dal strielať vlastných vojakoch ako lichvu nie je hrdinstvo .

Tak ako Konev bojoval o jeden kopček na Dukle ako idiot .

Karpatsko-duklianska operácia

Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Rozvinula sa v krajne nepriaznivých podmienkach a do značnej miery bola plytvaním ľudských aj materiálnych síl ZSSR. Od začiatku nemala veľké vyhliadky na úspech. Bola skôr politickým gestom náklonnosti Sovietskeho zväzu k Česko-Slovensku.


38.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:08 avatar
Edo, takže ty tvrdíš, že keby nie dňa D tak Nemci rozprášia ZSSR na padrť???     
Otázkou je, keby ZSSR zutekali za Ural a pustili Nemcov do Moskvy tak by jednoducho spojenci porazili Nemcov?
Koľkože padlo USA vojakov v Európe počas oslobodzovania, Nechcem zľahčovať ich obete, ale napísať, že Nemci nerátali s ľudskými obeťami z USA je mocne odvážne tvrdenie.
Súhlasí Kasafran


45.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:15 avatar
Peter to ja netvrdím to tvrdia všetci historici že bez lend lease by ZSSR bolo zničené .

USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, výzbroj, výstroj, muníciu (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci),[1] prístroje, priemyselné vybavenie, obchodné lode, motorové vozidlá, proviant, palivo, medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov v roku 2013). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá Spojenému kráľovstvu, 11,3 miliardy ZSSR, 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším krajinám. Krajiny za to poskytli okrem peňažných náhrad USA rôzne služby ako prenájom leteckých základní atď., v hodnote 7,8 miliardy; z toho služby v hodnote 6,8 miliardy dolárov poskytlo Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny Britského spoločenstva. Briti poskytli Američanom radarové technológie a tiež plány prúdových a raketových motorov. Podľa podmienok dohody mohol byť takto dodaný materiál používaný až do obdobia, kedy bude vrátený Spojeným štátom, resp. do svojho zničenia. Veľké množstvo zásob po skončení doby spotreby bol do Británie predávaný s veľkou zľavou za vyše miliardy libier šterlingov s využitím dlhodobých úverov zo Spojených štátov. Kanada zaviedla podobný program, v rámci ktorého boli do Spojeného kráľovstva a ZSSR predané zásoby za 4,7 miliardy dolárov (tzv. Mutual Aid

Bezprostredným impulzom pre zavedenie zákona o pôžičke a prenájme bola porážka Francúzska vo vojne, ktorá zanechala Spojené kráľovstvo ako jedinú krajinu v Európe vzdorujúcu nacistom. Bez ďalších finančných prostriedkov však Británia nebola schopná nakupovať zásoby z USA a viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Nemecku. Roosevelt, ktorý bol zástancom zapojenia USA do vojny na strane Británie však čelil v americkom kongrese veľkej opozícii. Neochota v kongrese však nebola jediná ťažkosť, americké firmy nemohli voľne obchodovať aj kvôli zákonom o neutralite a faktu, že za poskytnuté výrobky zo zákona museli požadovať priame platby, na ktoré obyčajne nemali vojnou vyčerpané krajiny dostatok prostriedkov. Návrh bol podaný v kongrese 6. januára 1941 pod skratkou H.R. 1776 a nakoniec schválený 8. marca 1941.

Napriek tomu, že zákon sa mal pôvodne vzťahovať len na pomoc demokratickým krajinám po napadnutí ZSSR Spojené štáty poskytli veľkú pomoc aj tejto krajine.
Súhlasí ondrej61


48.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:18 avatar
Edo, ja nespochybňuje materiálnu pomoc, je zrejmé, že by Stalin bez nej padol, ale ako píšem bez ľudí je železo iba železom.


54.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:24 avatar
Peter samozrejme ja nespochybnujem že ZSSR ako spojenec Nemecka si vytrpeli najviac . Možno karma .

Koľko tých životov bolo o tom by tiež bola dlhá debata

Koľko mŕtvych Rusov? Koľko Ukrajincov? Krvavá štatistika nie je tabu, bojuje sa o ňu

Naťahovanie o počty mŕtvych sa ľahko zvrhne. No táto téma v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu nie je tabu. Moskva však má odpovede zamknuté vo svojich archívoch a zverejňuje ich len po kúskoch. Nie všetky dávajú za pravdu jej oficiálnym stanoviskám.

V rokoch 1944 a 1945 zomrelo na území Slovenska 60 659 vojakov Červenej armády (a vyše desaťtisíc Rumunov). Aspoň toľko ich je u nás pochovaných. Nikdy v minulosti sme necítili potrebu skúmať, ako medzi nimi boli zastúpené jednotlivé národnosti žijúce v niekdajšom Sovietskom zväze. Nebyť vojny na Ukrajine, možno by to tak aj zostalo. Mŕtvi ľudia sú totiž v prvom rade ľudia a nezáleží na tom, akú národnosť mali.

Neznamená to však, že by táto téma po rozpade ZSSR v jeho nástupníckych štátoch neexistovala. Naopak.

V našich končinách ju asi najviac v januári 2015 zviditeľnil poľský minister zahraničia Grzegorz Schetyna. Pred 70. výročím oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime vyhlásil, že ho neoslobodili Rusi, ale Ukrajinci.

V Rusku tým vyvolal ostrú reakciu. Tamojší politici a médiá ho obviňovali z falšovania histórie a jej zneužívania na politické ciele. Niektorí ruskí novinári napríklad tvrdili, že v Červenej armáde slúžilo len 16 percent obyvateľov Ukrajiny a aj z tých boli dve tretiny etnickí Rusi.

Schetyna mal na svojej strane tvrdenie, že posádku tanku, ktorá prevalila bránu koncentračného tábora, poznáme. Jej veliteľom bol Ukrajinec Ihor Pobirčenko. Rusi kontrovali tvrdením, že bránu otvoril niekto celkom iný – major Anatolij Šapiro, ktorého prápor sa do Osvienčimu dostal ako prvý. Šapiro sa však v roku 1913 narodil do židovskej rodiny v Poltave. Zomrel v roku 2005, pochovaný je na židovskom cintoríne v New Yorku.

Takáto debata by za normálnych okolností bola zaujímavou rozpravou o historickom detaile, lenže vzhľadom na okolnosti sa zvrhla na nechutnú prestrelku.

Bol ukrajinský front zložený z Ukrajincov?

Počas druhej svetovej vojny sa bojovalo naprieč kontinentom od severu na juh. Bojisko bolo také rozsiahle, že všetky bojujúce armády svoje jednotky spájali do menších teritoriálnych celkov. Nemci mali skupiny armád, v Sovietskom zväze sa zaužívalo označenie front. Tie sa ďalej delili na armády, zbory, divízie atď.

Bolo by omylom odvodzovať z pomenovaní frontov etnické zloženie jednotiek. Napríklad prívlastok ukrajinský v názve frontu neznamená, že v ňom bojovali Ukrajinci, ale len miesto jeho pôsobenia (názvy sa už ku koncu vojny nemenili a štyri ukrajinské fronty zostali ukrajinskými, aj keď Sovieti stáli pred Berlínom).

Skúška správnosti je jednoduchá. Existovali fronty ukrajinské, pobaltské či bieloruské, ale ani jeden ruský. Bolo by nezmyslom na základe toho tvrdiť, že Rusi vo vojne nebojovali.

Stalin mal navyše veľmi dobrý dôvod vyhýbať sa vytváraniu väčších jednotiek výlučne na etnickom základe. Konkrétne v prípade Ukrajincov by celkom určite neriskoval, pretože tí si dobre pamätali hladomor s miliónmi obetí, ktorý pred vojnou na Ukrajine rozpútal. To je aj jeden z dôvodov, prečo mnohí z nich najskôr Nemcov vítali ako osloboditeľov.

Poľský historik Jerzy Maroń je tiež presvedčený, že Stalin by nikdy nesúhlasil s budovaním jednotiek na etnickom základe. „Často ani sovietski vojaci nevedeli, akej sú národnosti,“ dodal pre regionálne vroclavské noviny. Mimochodom, ministra Schetynu na vysokej škole históriu učil práve Maroń.

dennikn.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


50.
označiť príspevok

0svietený muž
   1. 1. 2020, 22:19 avatar
Dokonca to tvrdí aj historikuš novej haluzickej školy, Ďuro Smatana. Pucák eštébáka Budaja.           
Súhlasí Kasafran


47.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:18 avatar
Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní, ale hlavne hliníka, ktorého produkcia nebola v napadnutej krajine pre vojenské potreby dostatočná.
Súhlasí ondrej61


51.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:21 avatar
...netreba zabudnut ani na bubble gum...   
Súhlasí Osvietený


56.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:26 avatar
Hlavne na UNRRU

UNRRA: Na pomoc v najťažšej chvíli sa nezabúda

Víťazov zdobí štedrosť. Týmto heslom sa riadili vlády protihitlerovskej koalície, keď zakladali Správu Spojených národov pre pomoc a obnovu, známu pod skratkou UNRRA (United Nation Relief and Rehabilitation Administration).

Prvý vlak s potravinami a liekmi od tejto medzinárodnej humanitárnej agentúry dorazil do Bratislavy práve pred 70 rokmi. Na Orave a hornom Zemplíne pomohli dodávky zažehnať hroziaci hladomor. Pred prvými povojnovými Vianocami mnohé deti v Československu písali listy nie Ježiškovi, ale dobrej tetuške, víle alebo pani Unrre…

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


59.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:30 avatar
...najn0vsie r0znasa p0m0c SEAL team,p0 cel0m svete...   


77.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:47 avatar
Najštedrejšia krajina sveta, kde takmer všetci obyvatelia prispeli na charitu

Nie, nie sú to USA, Američania sa prepadli podľa aktuálnej správy britskej Charities Aid Foundation na druhé miesto.

V správe sa konštatuje, že vlani prispelo na charitatívne účely 63 percent Američanov, je to pokles oproti predchádzajúcemu roku, kedy tak urobilo 68 percent opýtaných. Podľa štúdie uviedlo 65 percent Američanov, že pomohli cudzincom a 44 percent im pomoc ponúklo.

Ale najštedrejšou krajinou je podľa správy Mjanmarsko, ktoré vytlačilo Spojené štáty z prvej priečky. Veľkorysosť tejto krajiny môžeme hľadať v jej kultúre, v theravada, historicky najstaršej forme budhizmu. Na charitu prispelo v minulom roku viac ako 90 percent obyvateľov tejto krajiny.

Do prvej päťky v rámci svetového rebríčka Giving Index patria ešte Nový Zéland, Kanada a Austrália. Zoznam top 20 najštedrejších krajín zahŕňa aj niektoré veľmi chudobné národy, vrátane Srí Lanky, Kene a Guatemaly. Slovensko je 123. priečke.

openiazoch.zoznam.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


85.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:57 avatar
..mna by zaujimal0,jak p0mahaju,ked ani n0s nem0zu vystrcit z krajiny...


107.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 23:16 avatar
Rank Country Population Donating to Charity
1 Myanmar 91%
2 Indonesia 79%
3 Malta 73%
4 Iceland 68%
5 Thailand 68%
6 New Zealand 65%
7 Netherlands 64%
8 United Kingdom 64%
9 Australia 63%
10
kde v pici vidis usa...???


111.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 23:22 avatar
Jáj, to musíš otvoriť Edov odkaz!!! 


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:20 avatar
A teraz k hovnometu AERONET

Aeronet.cz (nebo také AE News) je anonymně provozovaný zpravodajský internetový server publikovaný v českém jazyce. Podle vlastní charakteristiky autorů jde o „nezávislý internetový zpravodajský portál připravovaný českými a slovenskými krajany žijícími v Nizozemsku, Rusku a v USA“, resp. „ústřední server mediálního odboje v České republice“.[1] V jeho obsahu ovšem převažují těžko ověřitelné zprávy a spekulace. Bezpečnostní informační služba označila v roce 2014 ve svých zprávách Aeronet.cz za zdroj nebezpečné ruské propagandy.[2] Ministerstvo vnitra České republiky vede Aeronet.cz na seznamu webových stránek šířících dezinformace.[3] Příspěvky na těchto stránkách jsou většinou nepodepsané a jejich zdroje obvykle anonymní, ale jejich zaměření je většinou jednoznačně proruské. Není zřejmé, kým je tento web financován

Server udává korespondenční adresu v nizozemském Eindhovenu, ale podle zjištění reportérů Respektu na adrese nesídlí. IP adresa domény je registrována v Bratislavě, kde rovněž není žádná kancelář zpravodajského serveru. Podle reportérů Respektu nikdo nereaguje ani na telefonáty na čísla uváděná na webových stránkách.

Kontakt je možný pouze e-mailem s mluvčí webu nebo s anonymním šéfredaktorem, který vystupuje pod zkratkou VK nebo „vedoucí kolotoče“

Většinu uveřejňovaných zpráv nelze nijak ověřit, často se jedná o spekulace a těžko ověřitelné zprávy popisující události z prokremelského pohledu.

cs.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:22 avatar
Dejiny v službách politickej objednávky

K 80. výročiu podpísania Paktu Ribbentrop–Molotov vlády Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Rumunska, teda vlády krajín priamo dotknutých tajným protokolom k paktu, vydali spoločné vyhlásenie, že táto dohoda rozpútala druhú svetovú vojnu a odsúdila polovicu Európy na desaťročia utrpenia. Preto na pripomienku začiatku druhej svetovej vojny Poľsko nepozvalo ruského prezidenta Putina. Je to historicky odôvodniteľný postoj?

Nejeden čitateľ sa pravdepodobne opýta, prečo sa má zapodievať 80-ročnou históriou? Myslím si, že to má veľký význam. Dejiny Európy sú dejinami krívd, a v mene ich odčinenia zvolávajú sa zástupy pod bojové zástavy. Prečo? Aby sa vytvorili šíky, v ktorých proti sebe budeme stáť MY a ONI.

Toto rozdelenie máme hlboko zapísané vo svojej biologickej výbave. Amygdala, jedna z najstarších častí mozgu, bleskovo signalizuje, že ten, koho vidíme, nepatrí medzi MY. Altruizmus, ochotu nezištne sa obetovať pre MY, odmeňuje slasťou rovnaký hormón, ktorý podporuje lásku matky k dieťaťu. Bohužiaľ, rovnaký biologický mechanizmus nás znecitlivuje voči utrpeniu tých cudzích.

Pocit strachu, ktorý amygdala generuje, môže neskôr zrušiť reflexia. Ale mali by sme si pamätať, že tou prvotnou reakciou na stretnutie s niekým, kto nepatrí k MY, je strach. Inými slovami, vytváranie NÁS zároveň generuje ICH, teda nepriateľov. Účelom vlaňajšieho "nepozvania“ Ruska na oslavy vylodenia v Normandii, rovnako ako tohtoročného nepozvania do Poľska, je prepísanie minulosti, ktorého zámerom je vytvoriť nepriateľa. Ak sa k falošnej interpretácii minulosti pridá zahrávanie sa so strachom, nebezpečenstvo konfrontácie sa zvýši.
Divadlo na politickej scéne

S odstupom času sa otvárajú archívy, čo umožňuje presnejší popis tých kľúčových historických udalostí, ktorých interpretácia býva zaťažená ideovými nánosmi, slúžiacimi na legitimizáciu príbehov príslušných národov rozprávaných z ich pohľadu. 80. výročie Paktu Ribbentrop-Molotov to opäť názorne ukázalo. Zatiaľ čo sa sústavne publikujú historické práce, ktoré vierohodne vykresľujú okolnosti jeho vzniku, na politickej scéne sa odohráva divadlo, v ktorom sa dejiny menia na slúžku aktuálnej politickej objednávky.

K 80. výročiu paktu vlády Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Rumunska, teda vlády krajín priamo dotknutých tajným protokolom k paktu, vydali spoločné vyhlásenie, že pakt rozpútal druhú svetovú vojnu a odsúdil polovicu Európy na desaťročia utrpenia. Preto na pripomienku začiatku druhej svetovej vojny Poľsko nepozvalo ruského prezidenta Putina. To je priam majstrovská ukážka tzv. rámovania, teda výberu referenčného rámca, ktorý v tomto prípade pretrhá súvislosti.

Výsledky sú pozoruhodné. Nemecko, ktoré vojnu rozpútalo, zastupovali prezident i kancelárka, Británia, ktorá mala mnohokrát príležitosť jeho nástup zastaviť, bola pozvaná tiež, Rusko, ktoré nieslo najväčšiu ťarchu vojny a malo rozhodujúci podiel na porážke Nemecka, pozvané nebolo.

Je to historicky odôvodniteľný postoj? Obávam sa, že nie. Dejiny sa nezačali v auguste 1939.
Zelená pre Hitlera

Versaillská zmluva bola uzatvorená v situácii, keď tradičné európske veľmoci Nemecko a Rusko boli po prvej svetovej vojne na kolenách. Spojené štáty americké sa rýchlo stiahli do izolácie. Francúzsko v snahe potrestať Nemecko zlikvidovalo reparáciami jeho menu, čím jednak vyvolalo politickú krízu, jednak odcudzilo Veľkú Britániu natoľko, že rad konzervatívcov neskôr s veľkým pochopením vnímali Hitlerovu politiku odčinenia krívd z Versailles. Boľševická revolúcia v Rusku v konzervatívnych kruhoch Európy nenadchla nikoho. V polovici 30. rokov, keď sa Hitler rozhodol, že sa vymaní z pút, ktoré Nemecku nasadili vo Versailles, vyzerala situácia nasledovne:

Francúzsko bolo vnútorne rozštiepené, s labilnými vládami, a postupne viac a viac závislé na Británii. Zjednotené bolo iba v odpore k vojne. Britániu európska politika príliš nezajímala, vojenský pakt s Francúzskom trvalo odmietala, a už vôbec nemala v úmysle angažovať sa v prospech partnerov, s ktorými malo Francúzsko uzavreté vlastné zmluvy. Sovietsky zväz, ktorý mal rovnako ako Československo uzavretú dohodu s Francúzskom, sa Nemecka bál. Británii neveril. Usiloval sa o kolektívnu obranu, ale mal smolu. Nebol záujem.

Mníchovská dohoda, na ktorú Sovietsky zväz nepozvali, hoci mal zmluvu s Francúzskom, dala Nemecku k dispozícii obrovský zbrojný arzenál Československa a jednu z najlepších svetových zbrojoviek. V Moskve si to mohli len ťažko vysvetliť inak ako zelenú na semafóre pre Hitlera na jeho ceste na východ. Komisár pre zahraničné veci Maxim Litvinov komentoval uzavretie dohody slovami: prichádza vojna. Existuje malá šanca, že niekto presvedčí Hitlera, aby zmenil názor.

Napriek tomu i po uzavretí Mníchovskej dohody Sovietsky zväz pokračoval vo vyjednávaní s Francúzskom a Britániou o systéme kolektívnej bezpečnosti pre prípad vojny s Nemeckom. Jednania narážali na nezáujem Britov, francúzskeho ministra zahraničia Georgesa Bonneta i neústupnosť Poľska, ktoré z historických dôvodov nechcelo ani počuť o možnosti vstupu Červenej armády na svoje územie.

Pre Stalina bola zase nočnou morou predstava, že sa imperialisti v útoku na ZSSR spoja. Britský premiér Neville Chamberlain však o spoluprácu so Sovietskym zväzom nestál. Jeho hlavný poradca pre zahraničné záležitosti Horace Wilson rovnako ako generálny štáb bol presvedčený, že poraziť Hitlera nebude problém a kvôli tomu nestojí za to uzatvárať vojenský pakt so Sovietmi. Jednania sa naťahovali a neviedli k žiadnemu výsledku. Napokon, delegáciu, ktorá mala rokovať o vojenskej spolupráci medzi Britániou a ZSSR, viedol veliteľ prístavu Portsmouth, evidentne bez kompetencie čokoľvek rozhodnúť.
Poker o Poľsko

Pakt medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom bol uzatvorený v situácii, keď sa Hitler pevne rozhodol, že zaútočí na Poľsko, ale chcel vylúčiť vojnu na dvoch frontoch. Poľsko malo s Nemeckom zmluvu o neútočení z roku 1934, a ešte po Mníchove si v súčinnosti s Nemeckom anektovalo časť československého územia. Od roku 1936 bola v platnosti zmluva medzi Nemeckom a Japonskom, tzv. Pakt proti Kominterne. Podľa jej tajnej doložky mala v prípade napadnutia Sovietskym zväzom prísť jedna krajina tej druhej na pomoc.

Po úspešnej licitácii o Rakúsko a Československo Hitler rozohral poker o Poľsko. Keď vytvorením Protektorátu Čechy a Morava roztrhal sľuby z Mníchova, dostalo Poľsko od Francúzska i Británie záruky, že mu v prípade napadnutia Nemeckom prídu na pomoc. Hitler to pochopil tak, že Chamberlain prešiel z pozície sprostredkovateľa k priamej konfrontácii a utvrdil sa v rozhodnutí, že musí Poľsko obsadiť. Lenže ako sa vyhnúť vojne na dvoch frontoch? Navyše Nemecko mohlo očakávať, že Británia začne blokádu, ktorá by ohrozila chod jeho vojnového priemyslu. Bolo potrebné urobiť ďalší taktický manéver.

Nemecko napriek agresívnemu odsudzovaniu židoboľševizmu a napriek svojmu cieľu získať na východe nový životný priestor udržiavalo so Sovietskym zväzom obchodné vzťahy. Hitler si uvedomil, že bez znemožnenia vzniku trojkoalície Francúzsko – Británia – Sovietsky zväz nemôže viesť vojnu proti Poľsku, ktorú chcel začať koncom augusta 1939. Sovietsky veľvyslanec v Berlíne Georgij Astachov dostal koncom júla 1939 informáciu, že Berlín je ochotný hovoriť nielen o obchodných, ale i politických záležitostiach, vrátane osudu pobaltských krajín a ďalších sovietskych prianí. Neúspech rokovaní o kolektívnej bezpečnosti viedol na začiatku mája k výmene komisára pre zahraničné záležitosti – antinacistu Litvinova, ktorý mal židovský pôvod, nahradil Viačeslav Molotov, ktorý tieto vyjednávania odmietal. Otvorila sa tým cesta pre zmenu kurzu.
Ako znie otázka?

Hitler sa vojny nevedel dočkať. Desil sa toho, aby sa znovu neobjavil nejaký „schweinehund“ (bastard) – sprostredkovateľ, ako bol v prípade Mníchova Mussolini. Všetko sa odohrávalo vo veľkej rýchlosti. Ribbentrop dostal široký mandát. Keď ho Stalin po podpísaní paktu predstavoval svojim najbližším spolupracovníkom, nový dohovor zhrnul slovami: umožní Sovietom rozhodnúť o osude Pobaltia, Besarábie a Fínska, získať kus Poľska, strategickú zónu vplyvu a nárazníkové pásmo pre ochranu socialistickej vlasti. Na rozdiel od paktu s Francúzskom a Anglickom nezaväzuje Sovietsky zväz zúčastniť sa vojny, pretože nejde o vojenskú alianciu.

Pakt navyše vrazil klin medzi Nemecko a Japonsko, a zamedzil riziku, že ZSSR povedie vojnu na dvoch frontoch, pretože porušoval záväzky Nemecka z Paktu proti Kominterne, že zúčastnené strany neuzavrú so Sovietskym zväzom žiadnu politickú dohodu bez toho, aby to vopred vzájomne konzultovali. Georgij Žukov neskôr poznamenal: Stalin mal pocit, že si Hitlera omotal okolo prsta a dokázal zaistiť, že sa imperialistické mocnosti pustili do vojny medzi sebou.

Hitler nezačal vojnu proti Poľsku koncom augusta, ale až 1.septembra. Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu – a nepohli ani prstom. Sovietsky zväz si po svoj podiel prišiel do Poľska 17. septembra a na likvidácii Poľskej republiky sa zúčastnil spolu s Hitlerom.

Otázka, ktorá je dnes aktuálna, znie: ako máme pakt hodnotiť? Je skutočne príčinou druhej svetovej vojny, ako tvrdia dotknuté krajiny? Alebo slúžil na to, aby s jeho pomocou Sovietsky zväz získal čas na prípravu obrany pred nemeckým útokom? Alebo bol súčasťou Stalinovej stratégie rozpútania vojny za účelom globálneho šírenia komunizmu?
Ideológia a reálpolitika

Odpoveď priniesla kniha profesora Oxfordskej a Telavivskej univerzity Gabriela Gorodetského Grand Delusion: Stalin and the German Invasion of Russia (Veľký blud: Stalin a nemecká invázia do Ruska, r. 1999). Gorodetsky na základe štúdia v moskovských archívoch, ktoré sa v polovici 90. rokov po prvýkrát na čas otvorili, sa prakticky ako jediný historik zaoberal tým, čo Stalin v období medzi uzavretím paktu a útokom Nemecka na Sovietsky zväz skutočne robil. Dospel k prekvapivej interpretácii.

Stalin ideológiu používal ako nástroj. Nebol jej otrokom. Sám sa, rovnako ako vysokí úradníci, v praktických krokoch riadil cynickou reálpolitickou obhajobou štátnych záujmov, ktoré sa ničím nelíšili od ich formulácií v cárskej ríši. Preto pakt využil na to, aby hranice cárskej ríše obnovil. Stalin nechcel rozpútať vojnu, aby mohol šíriť komunistické revolúcie v globálnom meradle, ani nechcel získať čas pred zrážkou s Nemeckom. Veril tomu, že ich vzťah bude dlhodobý.

Predpokladal, že sa po porážke Francúzska a Británie bude konať mierová konferencia – tentoraz v réžii Nemecka a Sovietskeho zväzu. Chcel na ňu prísť pripravený tak, aby Sovietsky zväz dosiahol nielen nápravu krívd z Versailles, ale aj tých krívd, ktoré cársky režim zakúsil zo strany Británie a Francúzska v čase Krymskej vojny (1853 – 1856). Stalin chcel vyriešiť Čierne more, prístup k Dunaju a úžiny. Preto nechcel za žiadnu cenu dať Hitlerovi zámienku k útoku na ZSSR. Keď náčelník generálneho štábu Žukov chcel tesne pred nemeckým útokom preemptívnym úderom oslabiť formácie Wehrmachtu, Stalin mu pohrozil popravou.

Po vpáde nemeckých vojsk na územie ZSSR sa Stalin nervovo zrútil. Gorodetského interpretácia je taká prekvapivá preto, že až do rozpadu ZSSR mali historici k dispozícii iba západné pramene. Bez znalostí sovietskych prameňov prevládala ideologická interpretácia Stalina ako vlajkonosiča komunistickej revolúcie, ktorá nebrala na vedomie fakt, že v zahraničnej politike Stalin dôsledne oddeľoval ideológiu od reálpolitiky.
Horší ako Hitler?

V sovietskych/rus­kých dejinách prechádzalo hodnotenie role Stalina rôznymi výkyvmi. Dodnes nie je a najskôr asi nikdy ani nebude existovať naňho konsenzuálny názor. Stalin bol aj diktátor, aj masový vrah, aj vodca, ktorý svojou dôverou Hitlerovi ohrozil existenciu Sovietskeho zväzu, aj vodca, ktorý za cenu ohromných obetí vybudoval zo zaostalej agrárnej krajiny priemyselnú veľmoc a zvíťazil v druhej svetovej vojne. Na takéto postavy zriedkakedy existuje konsenzuálny názor (viď Jan Žižka). Je celkom prirodzené, že novodobí ruskí historici v kontexte negatívnej reakcie na komunizmus vidia predovšetkým zápory Stalinovho dedičstva. Podobne ako u nás je pri určitých postavách kladné znamienko vylúčené.

V dobe kladenia pálčivých otázok o minulosti rozpadu ZSSR zapôsobila ako bomba kniha Viktora Suvorovova Ľadoborec (vyšla po česky s titulom Všechno bylo jinak v r. 2008). Autor, vlastným menom Vladimír Bogdanovič Rezun (1947), bol sovietsky spravodajca, ktorý v roku 1978 utiekol na Západ. Tam začal v emigrantskej tlači publikovať príbehy, ktoré mali k dejinám podobný vzťah ako scenáre filmov o Jamesovi Bondovi. V jednom článku tvrdil, že Hitlerova operácia Barbarossa bola preemptívnym útokom pred napadnutím Nemecka Stalinom, inými slovami Stalin bol agresorom, a nie obeťou. V knihe Ľadoborec túto svoju ideu rozviedol doširoka. Pravicoví antikomunisti zajasali nad potvrdením perfídnosti Stalina, ktorý bol podľa nich rovnaký, ak nie horší ako Hitler, pre nostalgikov to bol zas dôkaz Stalinovej veľkosti. Ako mohla byť Červená armáda nepripravená na vojnu? Kniha sa predala v 10-miliónovom náklade.

A kniha Gabriela Gorodetského, ktorá vyšla v ruštine pod názvom Mýtus ľadoborec a uvádzala Suvorovove románové príbehy na pravú mieru, mala len 40-tisíc výtlačkov. Je to trochu nepomer. Suvorova začali pozývať do serióznych amerických akademických inštitúcií. Jeho verzia báječne zapadla do narastajúcej rusofóbie. Agresívne Rusko sa slušne predáva.

Variácia na tému, že darebákom bol v prvom rade Stalin, predviedlo isté české periodikum, ktoré túži byť výstavnou sieňou kvalitnej žurnalistiky. K výročiu Paktu Ribbentrop–Molotov prinieslo článok pod titulkom 80 let Stalinova paktu s Hitlerem, který neměl získat čas na obranu, ale na útok, v ktorom autor, politický geograf Michael Romancov bez dôkazov tvrdí, že pakt viedol „k začiatku II. svetovej vojny, ktorú Moskva vítala a potrebovala pre realizáciu svojej obludnej vízie o svetovej proletárskej revolúcii“. Nemal podľa neho slúžiť na získanie času na obranu, ale na útok, ku ktorému nedošlo len preto, že Francúzsko kapitulovalo veľmi rýchlo. Pochybujem, že to je príspevok ku skvalitneniu českej žurnalistiky. Skôr naopak.

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


11.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 21:26 avatar
(3,4,5) Osvietený,
vidím, že si si tiež nepozrel predmetné video, ale bez zaváhania a bez ladu a skladu si opäť spustil svoju dávku sionfašistických hovnometov "posvätenú" aj diplomatkou USA v Poľsku...


13.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:27 avatar
Máš pravdu videa z aeronetu naozaj nesledujem na to som veľký chlapec


14.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:28 avatar
Edo. Dnes si môžeme hovoriť, čo len chceme.
Samozrejme, že k výročiu ukončenia 2 sv. vojny / vylodenie v Normandii správne bola prizvaná teta Merkel, lebo Nemecko malo hlavný podiel na jej ukončení a ZSSR iba taký epizódny.
Tak sa to prezenuje a si to bude pravdou, lebo nemecké vojenské cintoríny sú udržiavané a hroby vojakov zo ZSSR sa znevažujú a sú spustošené, prečo? No prečo asi? Lebo..... 
Súhlasí Kasafran


17.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:33 avatar
A čo mala pani Merkel s vylodením v Normandii ?

Nemecko sa za Hitlerove šialenstvá už mnoho krat ospravedlnilo a odsudilo tuto etapu .

To sa v Rusku k Stalinizmu neudialo .

Všetky vojenské cintoríny po svete sa udržiavajú .

Kde su spustošene sovietske cintoríny ?


22.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:40 avatar
Neviem, čo mala spoločné, ale ju pozvali na oslavu vylodenia, takže niečo musela mať spoločné s touto udalosťou, teda minimálne jej predkovia.
Všetky vojenské cintoríny sa udržiavajú, ale niektoré lepšie.
Na východe sú hroby sovietských vojakov v biednom stave, zato nemecké v perfektnom, ak pôjdem, tak dám fotky.
Súhlasí Kasafran


25.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 21:45 avatar
Minimálne to čo slovenská delegácia .

Lebo Slovensko nebolo o nič lepšie od Nemecka ba by som povedal že horšie


37.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:03 avatar
...ze nemame uk0ncene vyp0vedanie v0jny amerike...???   
Súhlasí Osvietený


41.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:11 avatar
Šak toto keby nam boli v ramci lend lease plte poslali ideme do toho

Na pltiach do Ameriky. Ako Slovensko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom

Spojené štáty vyhlásenie vojny Slovenskom príliš vážne nebrali. Prezident Roosevelt ho prikázal ignorovať.

„Mohlo by sa povedať, že je nejakým nadúvaním sa, keď malý, sotva trojmiliónový národ vyhlasuje vojnu takým obrovským podľa počtu mocnostiam.

Povedali sme však, že zanikol svet, v ktorom rozhodovali percentá a mŕtve číslice,“ napísal 13. decembra 1941 ľudácky denník Gardista.

Nielen tlačový orgán Hlinkovej gardy v ten deň sebavedomo oznamoval, že v piatok 12. decembra vojnová Slovenská republika učinila krok, ktorý mal do dejín vstúpiť ako nevyhnutý a hrdinský počin. Bolo to presne pred 74 rokmi.

Vyhlásením vojny Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii sa Slováci v skutočnosti postarali o jeden z najtragikomickejších momentov druhej svetovej vojny aj našich novodobých dejín.

Začalo to v Pearl Harbor

Ešte predtým, než boli Američania konfrontovaní s drsnými odkazmi spod Tatier, sa však na bojiskách druhej svetovej vojny udialo niekoľko zásadných vecí.

Piateho decembra 1941, po mesiacoch bránenia sa, prešla Červená armáda do mohutnej protiofenzívy a zahnala Nemcov, ktorí sa nebezpečne priblížili k Moskve.

O dva dni na to Japonci zaútočili na základňu americkej pacifickej flotily v prístave Pearl Harbor. Na druhý deň Spojené štáty vyhlásili vojnu Japonsku, 11. decembra Američanom vypovedalo vojnu Nemecko s Talianskom.

Slovensko, ktoré sa k nim čoskoro pridalo, v tej dobe už skúsenosti s vyhlasovaním vojny veľmoci malo. Do bojov proti Sovietskemu zväzu sa v júni 1941 dokonca priamo zapojilo.

Podobne ako v prípade ZSSR, aj tentokrát bol iniciátorom vyhlásenia vojny predseda vlády Vojtech Tuka. Do nebezpečnej hry sa pustil bez toho, aby do rozhodovacieho procesu zapojil prezidenta Jozefa Tisa, snem či zvyšok vlády.

Vtedajší minister hospodárstva Gejza Medrický neskôr spomínal, že Tuka tak horlivo konal preto, „lebo chcel získať a zachovať vysoký kredit v Berlíne.“

Roosevelt: Ignorujte ich

Prezident Tiso vyhlásenie vojny podpísal až niekoľko dní po tom, ako sa oznam o ňom objavil v dennej tlači a vo viacerých svetových médiách.

Keďže USA ani Veľká Británia so Slovenskom neudržiavali diplomatické vzťahy, prezident Franklin D. Roosevelt aj premiér Winston Churchill sa o vojnovom stave s malinkým Slovenskom dozvedeli tiež len z novín.

Komickosť celej situácie dokresľuje fakt, že Spojené štáty vyhlásenie vojny ani len nebrali vážne. Keď sa správa dostala k Rooseveltovi, prikázal vraj ignorovať všetky vyhlásenia vojny „bábkovými vládami Nemecka, slovenskou počnúc a chorvátskou končiac“.

Nezmyselnosť Tukovho rozhodnutia si pritom uvedomovali aj najvyšší predstavitelia Slovenského štátu. Nešlo len o to, že Slovensko so svojimi 50-tisíc vojakmi technicky Spojené štáty ani ohroziť nemohlo.

Keď bude treba, tak aj na pltiach

V USA tiež žila početná komunita amerických Slovákov, ktorá ľudákom dlhé roky pomáhala bojovať za autonómiu.

Minister vnútra Alexander Mach preto vyhlásil, že ak by sa Američania rozhodli nejakým spôsobom trestať slovenských vysťahovalcov, Slovensko je pripravené zmobilizovať hoci aj pltníkov z Váhu, Hronu a Dunajca, aby ich bránilo.

Dva a pol roka pred inváziou Spojencov v Normandii tak na Slovensku kolovali vtipy o vylodení Slovákov v USA na zrekvirovaných pltiach.

Faktom zostáva, že slovenská armáda nebola nikdy priamo nasadená do bojov proti západným Spojencom.

Tisov obhajca pred Národným súdom Ernest Žabkay neskôr napísal, že sám „obžalovaný si uvedomoval komickosť tejto skutočnosti, lebo nemohlo dôjsť a ani nedošlo k vojnovým akciám a vyhlásenie vojny sa udialo iba do vetra“.

K stretom s Američanmi došlo

Hoci slovenskí vojaci nikdy New Yorkom nepochodovali, autori Vojenských dejín Slovenska (1939-1945) na niektoré prejavy faktického vojnového stavu predsa len upozorňujú.

Od júna 1944 bolo Slovensko bombardované anglo-americkým letectvom, niektorí slovenskí štátni občania nemeckej národnosti zasa bojovali na západnom fronte v rámci wehrmachtu.

Chvastúnske vyhlásenia slovenskej propagandy z decembra 1941, ktorá „položida“ Roosevelta strašila slovenskou „hrdinskou armádou“, však navždy ostali zdrojom posmeškov.

www.aktuality.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


43.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:13 avatar
...v lete,ked p0jdem na nafstevu,d0 clevelandu,sak ma m0zu zajat,jak nepraatelskeh0 v0jaka,ci jak...   
Súhlasí Osvietený


49.
označiť príspevok

Osvietený muž
   1. 1. 2020, 22:19 avatar
Budú ťa mučiť kde máš plť    
Súhlasí ZBielychKarpatov


55.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:24 avatar
...sak p0viim,.ze s0m d0plaval jak Gretka...bez.   
Súhlasí Osvietený


57.
označiť príspevok

0svietený muž
   1. 1. 2020, 22:27 avatar
Nepodceňuj gretenizmus, d0d0.                


60.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:31 avatar
...sak t0t0k...myslim si,ze tak p0menuju dusevnu p0ruchu...   


52.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:21 avatar
dodo pozri si a buď morálne na výške:
http://www.youtube.com/watch?v=R2zo02pxY4U Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


67.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 22:40 avatar
(52) Jasnýmyseľ,
dúfam, že ten pltník v prípade potreby zvezie cez Atlantik aj nášho Eda...


70.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 22:42 avatar
Kasafran, máš v lebečnej dutine akési utajované archívy, keď nevieš odpovedať na moje otázky.
Súhlasí Osvietený


29.
označiť príspevok

Lemmy muž
   1. 1. 2020, 21:51 avatar
Z: teda minimálne jej predkovia

Táraš. Pozvaný by bol hociktorý politik, keby na tom mieste nebola Merkelová.
Súhlasí Osvietený


33.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:58 avatar
Zmizni beznohý!!!
Douč sa čo je to zdravotný odvod a čo sú to dane ty komunista jeden.


127.
označiť príspevok

Lemmy muž
   2. 1. 2020, 08:05 avatar
Douč sa!

Daň =

1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie verejných potrieb

2. morálny alebo iný podobný záväzok, dlh, povinnosť

Použil som slovo daň v zmysle dlhu, povinnosti uhradiť platby odvádzané štátnej organizácii. Krytie verejných potrieb spočíva i v lekárskom ošetrení, napríklad. Sú ľudia, ktorí platia odvody do zdravotného poistenia, a pritom nečerpajú výhody, pretože nechodia vôbec k lekárovi. Nie sú chorí, nemaródujú.
Súhlasí ardun


128.
označiť príspevok

ardun muž
   2. 1. 2020, 10:48 avatar
Ano môžeme sa hrať na slovíčka že daň je daň a odvod štatnej postovni ine ako clo a iné ako odvod do štatnej poistovne atd .

To sa hrať môžeme len ak to vyhovuje na krutenie sa a krivenie pravdy .

Tá je taká , že Boris dlhuje našej krajine tisíce euro neodvedením zdravotnej poistky čo je trestným činom .

Práve pre takých darebákov vykazuje štatna poistovňa každoročne dlh ktorý zaplatia všetci slušní slováci .

Môžeme Borisovi za jeho konanie zatlieskať alebo ho nazvať darebákom .


129.
označiť príspevok

Kasafran
   2. 1. 2020, 11:08 avatar
(127) Lemmy,
napísal si skutočne exaktnú a priam objavnú vetu, že: "Použil som slovo daň v zmysle dlhu, povinnosti uhradiť platby odvádzané štátnej organizácii."...
Ako sa dá podľa Teba očakávať, potom nový zákonodarný orgán NR SR by mal od marca 2020 rušíť všetky daňové zákony a nahradzovať ich "dlhovými"? A takisto by mali postupovať aj všetky samosprávne orgány...?


23.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 21:42 avatar
(14) Jasnýmyseľ,
tou prvou vetou si Eda určite veľmi, ba priam radikálne, znepokojil a zneistil. Veď si len predstav, ako by zareagoval Edo, keby každý z členov jeho DF gangu začal písať to, čo sa mu nepáči, alebo mu neimponuje...


27.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 21:48 avatar
Kasafran, ja som ja!! Do žiadného gangu ma neťahaj. Normálne s Edom debatíme, vyjasňujeme si názory na túto temnú dobu.
Nesnažím sa popierať jeho názory, ale hovorím svoje!!! Tak ako som počul, videl.
&Myslím, že Edo by reagoval úplne rovnako, ako na mňa, tak aj na každého.
Súhlasí Osvietený


30.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 21:54 avatar
(27) Jasnýmyseľ,
zrejme si celkom dobre nepochopil pointu tej mojej prvej vety (23) na Tvoju prvú vetu (14). Skús to ešte raz...


35.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:00 avatar
Kasafran neskúsim. Poprosím ťa kamaráta komunistu z Promethea ukľudni nech sa v tvojej téme nemieša medzi mňa a Eda, terazky rinčíme mečmi my dvaja.
Súhlasí Kasafran


36.
označiť príspevok

0svietený muž
   1. 1. 2020, 22:03 avatar
Zdá sa, že v Haluziciach zapúšťa historická veda hlboké korene.                 *1
Dokonca aj slovenskej matematike tam svitá na lepšie časy. To, čo komouši zakazovali, v Haluziciach sa definuje nanovo.
Napríklad, "24,8hod.= 24 hodín 80 minút."                       
Koniec tmárstva. Vedátor Edušo NAS.                      


39.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:10 avatar
...ty si 0svietene dv0jca,ci jak...???   


42.
označiť príspevok

0svietený muž
   1. 1. 2020, 22:13 avatar
To, čo môj "osvietený" podbrat präkäkät nemá na duši, to ja mám na jazyku.              


46.
označiť príspevok

d0d0...best muž
   1. 1. 2020, 22:17 avatar
...t0t0k je neaky siamsky syndr0m...)))


40.
označiť príspevok

Kasafran
   1. 1. 2020, 22:11 avatar
(35) Jasnýmyseľ,
pokúsim sa, ale výsledkom mojej aktivity môže byť, že sa ešte viac primkne k svojmu netrojedinému božstvu - a k tomu by som ho inšpirovať nechcel...
Súhlasí ZBielychKarpatov


44.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   1. 1. 2020, 22:14 avatar
Tak nechaj tak. Ryjeme do neho s Imom a Borisom statočne. Ešte aj Skajka ho poľutovala.     
Len skús sa nejako vyzvedieť, ktorá sviňa zmenila databázu a pomenila jeho príspevky do podoby, dnešnej.   
Pre neho mocne nelichotivej.   


53.
označiť príspevok

Bijjou žena
   1. 1. 2020, 22:21 avatar
44. ale vrát sa do hrobu
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Skúsenosť je niečo, čo človek získa až po tom, keď to už nepotrebuje.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(398 295 bytes in 0,233 seconds)