Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Dívali sa prakticky všade, kde sa dal chytať televízny signál, okrem Sovietskeho zväzu a Číny.

1
reakcií
213
prečítaní
Tému 20. júla 2019, 22:06 založil Osvietený.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Osvietený muž
   20. 7. 2019, 22:06 avatar
Prvý človek na Mesiaci. Prečo to nebol Rus?

"Houston, tu základňa Tranquility. Orol pristál.“ Týmito slovami hlásil americký astronaut Neil Armstrong riadiacemu stredisku v Houstone prvé pristátie človeka na Mesiaci. Jedna z najfantastickejších udalostí v dejinách ľudstva sa odohrala presne pred 50 rokmi, 20. júla 1969 o 21.14 hodine stredoeurópskeho času po 102 hodinách a 42 minútach letu kozmickej lode Apollo 11 a jej lunárneho modulu, píše Vladimír Jancura.

Pristátie i prvú mesačnú vychádzku sledovalo v priamom televíznom prenose podľa odhadov okolo 600 miliónov ľudí na celej planéte (vtedy nás tu žilo menej ako 4 miliardy). Dívali sa prakticky všade, kde sa dal chytať televízny signál, okrem Sovietskeho zväzu a Číny.

Celoštátna televízia v bývalom Československu tento prenos takisto odvysielala, pravda, len čiernobielo. "Farba“ sa u nás v éteri udomácnila až o štyri roky neskôr, aj to iba na druhom, signálom podstatne menej pokrytom programe.

V pražskom štúdiu Televíznych novín prenos komentovali kozmický fyzik Jan Kolář a Antonín Vítek, spoluautor prvej československej encyklopédie kozmonautiky. Divákom vysvetľovali základné pojmy z komunikácie medzi astronautmi a riadiacim strediskom NASA v Houstone: Lunárny modul nazvaný Eagle (Orol) pristál v oblasti Mesiaca označovanej ako More pokoja (angl. Sea of Tranquility). Preto Armstrong nazval miesto pristátia Základňou pokoja.

"Do televízie nám večer volali rozhorčení diváci, prečo počas zostupovania modulu na mesačný povrch nevysielame živé zábery,“ spomínal Vítek. "Museli sme ich upozorniť, že z mesačného modulu sa z technických príčin vysielať nedá, že to bude možné až po pristátí a počas vychádzky astronautov.“ Ale kedy presne sa tak stane, to nevedeli povedať ani v texaskom Houstone.

Dosť dlho sa nielen poslucháči československého rozhlasu, ale aj televízni diváci museli uspokojiť s prekladom rozhovorov medzi astronautmi a riadiacim strediskom NASA. Ale ich obsah bol senzačný a objavný. Armstrong s Aldrinom informovali o svojich prvých pozorovaniach povrchu Mesiaca. Z kabíny Orla hlásili, že mesačný modul je obklopený veľkými balvanmi, niektoré z nich sú až tri metre vysoké, ale miesto, kde pristáli, je rovné. Navôkol videli aj množstvo kráterov rôznych veľkostí: "Je ich toľko, že sa nedajú ani spočítať.“

Niekoľko hodín im zabrali nevyhnutné kontroly prístrojov. Pôvodne sa predpokladalo, že obaja astronauti (tretí Michael Collins zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca), sa najprv vyspia a až potom vystúpia na povrch prirodzenej družice Zeme. Časový harmonogram počítal preto s vychádzkou a prvým priamym televíznym prenosom z Luny až ráno 21. júla 1969 nášho času. Ale plán sa menil "za pochodu“, kozmonautom sa nechcelo spať, zrejme aj oni boli nedočkaví. A tak Armstrong vystúpil na povrch Mesiaca o čosi skôr, už o 3. hodine a 39. minúte stredoeurópskeho času (v Houstone bolo vtedy o sedem hodín menej a ešte stále 20. júla).

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Milanôčko muž
   20. 7. 2019, 22:08 avatar
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Priatelia sú príbuzní, ktorých si ľudia vyberajú sami.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(51 768 bytes in 0,504 seconds)